Ranný výjazd zo sídliska Západ smerom do mesta pripomína väčšinu dní test nervovej sústavy. Ak si vodič preventívne nedá tabletku pod jazyk, riskuje, že mu táto križovatka uberie tridsať rokov zo života. Dnešok bol však v niečom úplne iný a ukázal, že aj na spišských cestách stále existuje niečo ako ohľaduplnosť.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
V bežné dni sa pri výjazde zo sídliska stretávate s „expertmi“, ktorí stoja v kolóne priamo za vami a majú zrejme pocit, že vlastnia klaksón s magickou mocou. Inak sa totiž nedá vysvetliť to zmyslov zbavené trúbenie v momente, keď stojíte na vedľajšej ceste a po tej hlavnej sa v oboch smeroch valí nekonečný prúd piatich tisícok áut. Akoby si ten dotyčný myslel, že ak poriadne zatrúbi, tie autá na hlavnej sa rozostúpia ako Červené more. Napriek tomu sa raz za čas nájde Šofér s veľkým „Š“, ktorý ide po hlavnej ceste, na moment obetuje tri sekundy svojho času a pustí nás „uväznených“ zo sídliska do premávky.
Ráno bez zdržania a čakania
Dnešný výjazd zo Západu však prekvapil už v úvode. Na rozdiel od iných dní išlo na hlavnej ceste minimum áut, takže celá operácia netrvala ani minútu. Železničné priecestie bolo síce podľa očakávania zatvorené, no na naše prekvapenie to nebolo na obligátnych tridsať minút bez prichádzajúceho vlaku. Tentoraz sa závory zdvihli pomerne rýchlo a kolóny sa rozpustili skôr, než stihli vodiči stratiť trpezlivosť.
Fenomén stopky a arogancia na plnej čiare
Väčšina vodičov smerujúcich do mesta radšej odbočí doprava na značku „Daj prednosť v jazde“ a následne sa stočí doľava smerom do centra, len aby sa vyhli stopke. Práve toto miesto by si však zaslúžilo zvýšenú pozornosť polície. Neraz sa stáva, že ten istý človek, ktorý na vás zbesilo vytruboval pri výjazde zo sídliska, vás o pár metrov ďalej predbehne cez plnú čiaru priamo pred priecestím. Na samotnej stopke potom ani nespomalí a preletí križovatkou, akoby pravidlá cestnej premávky boli len nezáväzným odporúčaním.
Štyria džentlmeni od Smižian
Dnes sa však stal skutočný dopravný zázrak. Smerom od Smižian prúdilo veľké množstvo áut a všetci sme poctivo čakali v rade pri značke „Daj prednosť v jazde“. Všimol som si zaujímavý jav, ktorý v našom meste funguje už roky – takmer nikto nevyužíva trasu cez vedľajšiu stopku a všetci sa radšej radíme do jedného pruhu. Vtedy sa to stalo. Štyri autá po sebe idúce po hlavnej ceste zastali a pustili nás dopredu.
V podmienkach Spišskej Novej Vsi sa niečo také stáva raz za milión rokov. Týmto anonymným vodičom chcem veľmi pekne poďakovať. Urobili ste mi ráno a postarali ste sa o to, že som do nového dňa vykročil s dobrou náladou.
Prečo sa bojíme tej stopky?
Pri tejto skúsenosti mi napadla jedna otázka, ktorú si kladiem už dlho. Prečo sa drvivá väčšina z nás radšej tlačí v jednom rade pri „daj prednosť“, než by sme využili výjazd cez stopku? Je to sila zvyku, neprehľadnosť tej križovatky alebo nejaký nepísaný zákon spišských vodičov? Budem rád, ak mi napíšete váš názor do komentárov, pretože táto dopravná psychológia ma úprimne zaujíma.
Tento moment ma prinútil k zamysleniu. Často stačí jeden malý ústupok, aby sme inému človeku uľahčili život. Nabudúce, keď uvidím vodiča, ktorý sa márne snaží dostať na hlavnú cestu, budem tým, kto ho pustí. Slušnosť na cestách totiž začína u každého z nás.
