Zdravotníctvo nie je len o lekároch a moderných prístrojoch, ale najmä o ľuďoch, ktorí stoja pri pacientoch v tých najťažších chvíľach. Jednou z najvýraznejších osobností krompašskej nemocnice je Mgr. Oľga Dzimková, vedúca sestra chirurgického oddelenia. V rozhovore pre Spišiakoviny hovorí o tom, ako sa za viac ako štyri desaťročia zmenila práca sestier, kde čerpá energiu po náročných službách a prečo by mladým ľuďom odporučila vybrať si práve túto náročnú profesiu.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Od pomocníčky k samostatnej odborníčke
Keď sa pozeráte späť na svoje viac ako štyri desaťročia v zdravotníctve, čo považujete za najväčšiu zmenu, ktorou sesterské povolanie prešlo?
Keď sa obzriem späť, uvedomujem si, akou veľkou zmenou naše povolanie prešlo. Keď som začínala, ľudia vnímali prácu sestry predovšetkým ako pomoc lekárovi. Dnes je sestra samostatným odborníkom s veľkou mierou zodpovednosti.
Za významný posun považujem aj to, že spoločnosť kladie oveľa väčší dôraz na vysokoškolské vzdelávanie sestier. Sama som postupne absolvovala bakalárske štúdium a následne aj druhý stupeň vysokoškolského štúdia.
Tento titul som získala popri práci a rodinných povinnostiach. Nebolo to vždy jednoduché, ale verím, že zdravotník sa má vzdelávať počas celej svojej profesijnej cesty. Postupne sa posunulo samotné vzdelávanie, pribudli moderné technológie, nové postupy aj vyššie nároky na odborné vedomosti.
Napriek tomu si myslím, že to najdôležitejšie sa nezmenilo. Pacient stále potrebuje človeka, ktorý ho vypočuje, povzbudí a bude pri ňom aj v tých najťažších chvíľach.
Chirurgia učí človeka pokore
Chirurgia patrí medzi náročné oddelenia, kde sa zdravotníci stretávajú s bolesťou, strachom aj vážnymi diagnózami. Čo vás počas rokov naučila práca práve na tomto oddelení?
Chirurgia ma naučila pokore. Denne sme svedkami toho, ako sa človeku môže život zmeniť zo dňa na deň. Naučila ma rýchlo sa rozhodovať, spolupracovať s kolegami a zachovať pokoj aj v stresových situáciách.
Zároveň som pochopila, že pacient často nepotrebuje len odbornú starostlivosť, ale aj úsmev, povzbudenie či obyčajné podanie ruky. Práve takéto drobnosti dokážu človeku dodať nádej.
Ako vedúca sestra riadite celý tím. Čo je podľa vás najdôležitejšie pre vytvorenie dobrého a fungujúceho kolektívu?
Myslím si, že základom každého dobrého kolektívu je vzájomná úcta, dôvera a otvorená komunikácia. Každý člen tímu musí vedieť, že sa môže spoľahnúť na svojich kolegov. Dôležitá je schopnosť pochváliť, vypočuť si druhého a spoločne hľadať riešenia. V zdravotníctve sme na sebe navzájom závislí a len zohraný tím dokáže pacientovi poskytnúť tú najlepšiu starostlivosť.
Najväčšou odmenou sú stretnutia na ulici
Počas svojej kariéry ste určite stretli množstvo pacientov. Je nejaké stretnutie alebo poďakovanie, na ktoré dodnes nezabudnete?
Počas svojej kariéry som stretla nespočetné množstvo pacientov a každý z nich vo mne zanechal určitú stopu. Veľkú časť svojho profesijného života, presne 32 rokov, som odpracovala na chirurgickej ambulancii v našom meste. Za ten čas som mala možnosť spoznať celé rodiny.
Najväčšou odmenou pre mňa nie sú len slová poďakovania po úspešnej liečbe, ale aj to, že ma ľudia dodnes spoznávajú, zastavia na ulici, pozdravia ma alebo sa pristavia na krátky rozhovor. Veľmi si vážim, že si na mňa spomínajú s úsmevom a že aj po rokoch cítim ich úctu a vďačnosť. Práve takéto stretnutia mi pripomínajú, že moja práca mala zmysel a že ľudský prístup zostáva v pamäti pacientov často dlhšie než samotná liečba.
Hlavu si čistí behom a v záhrade
Popri náročnej práci, pôsobení v samospráve či rodine si dokážete nájsť čas aj na seba. Kde čerpáte energiu?
Veľkou oporou je pre mňa moja rodina. Energiu si však dobíjam aj aktívnym pohybom. Pravidelne cvičím a v poslednom období som si obľúbila beh, pri ktorom si dokážem vyčistiť hlavu a načerpať nové sily.
Rada trávim čas aj v prírode a v záhrade, pretože práve tam človek nájde pokoj a odstup od každodenného pracovného tempa. Som presvedčená, že aby sme sa mohli naplno starať o druhých, musíme sa vedieť postarať aj sami o seba.
Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí dnes uvažujú o povolaní zdravotnej sestry?
Určite by som im túto cestu odporučila, ak cítia, že chcú pracovať s ľuďmi a pomáhať im. Toto povolanie vyžaduje obrovskú zodpovednosť, neustále vzdelávanie, trpezlivosť aj psychickú odolnosť. Zároveň však prináša niečo, čo sa nedá vyjadriť peniazmi – pocit, že ste niekomu pomohli, uľavili od bolesti alebo mu dodali nádej v ťažkej chvíli. To je hodnota, ktorá človeka sprevádza celý život.
Mladým kolegom by som odkázala, aby boli zvedaví, nebáli sa učiť nové veci a nikdy nestratili ľudskosť, pretože práve tá robí z dobrého zdravotníka výnimočného človeka. Nezostala som 44 rokov na jednom mieste preto, že to bolo vždy jednoduché, ale preto, že tá práca mala pre mňa zmysel. Som hrdá, že som mohla celý svoj profesijný život venovať pacientom v našom regióne a pracovať s kolegami, ktorí sa pre mnohých stali druhou rodinou.
Pripravujeme pre vás
Už čoskoro sa môžete tešiť na druhý rozhovor z nášho letného seriálu o výnimočných osobnostiach zdravotníctva na Spiši! V ňom vám predstavíme príbeh pani Terézie Šusterovej, ktorá na chirurgickom oddelení v Krompachoch venuje svoju starostlivosť pacientom nepretržite už neuveriteľných 45 rokov.
Otravujú vás reklamy v článku?
Úprimne, aj nás. Reklamy sú však nateraz náš jediný príjem na zaplatenie hostingu, softvéru a ďalších nákladov spojených s chodom webu. Spišiakoviny nás neživia – robíme ich vo voľnom čase popri práci. Pýtame sa za vás, ideme s kožou na trh a otvárame témy, ktoré iní prehliadajú, len aby ste poznali pravdu o dianí v našom regióne.
Ak chcete náš web čítať pohodlne a bez rušivých prvkov, podporte nás. Pozvite nás na kávu za 1 € mesačne a čítajte všetky články bez reklám na spisiakoviny.sk.
Pozvať na kávu nás môžete tu : Bez reklám – Spišiakoviny
Ďakujeme, že stojíte pri nás a pomáhate nám tvoriť nezávislú regionálnu žurnalistiku!
