Ochranári v Národnom parku Slovenský raj každoročne menia kancelárie za strmé svahy. Do rúk berú klasické kosy a zachraňujú najcennejšie lúky pred zarastaním. Zistili sme, prečo túto ťažkú fyzickú prácu nedokáže nahradiť žiadna moderná technika a aké príbehy ukrývajú tieto lokality.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Kosa neodpúšťa chyby a vyžaduje rosu
Základom úspechu pri ručnom kosení zostáva dokonale pripravený nástroj. „Ostrie kosy musí byť tenké ako žiletka a takúto pripravenú kosu v obchode nekúpite,“ vysvetľuje zástupca riaditeľa Správy NP Slovenský raj Peter Olekšák a pripomína známe kosecké pravidlo: „Hovorí sa, že keď kosec nenaklepe kosu, kosa potom naklepe jeho. Je to pravda.“ Ostrý nástroj vydrží následne približne štyri hodiny čistého kosenia, pokiaľ nenarazí na kameň alebo peň.
Ochranári začínajú prácu na lúkach pred samotným svitaním. „Na lokalitu kosenia prichádzame večer. Spíme vonku v miliónhviezdičkovom hoteli. Kosenie za rosy a bez rosy je priepastný rozdiel. Vedeli to už naši predkovia, kosili už pred svitaním a my kosíme takto tiež,“ popisuje prax v teréne Olekšák. Kým ochranári seno vysušia a pohrabú, uplynú podľa sily slnka jeden až dva dni.
Ručná práca prináša aj dôležitý benefit pre okolie. Pri údržbe lúk v Ekocentre Dedinky si miestni obyvatelia a turisti pochvaľujú ticho. Kosenie sprevádza len zvuk svištiacej kosy, cvrlikanie svrčkov a spev vtákov. Tento prístup úplne eliminuje ranný hluk z motorových kosačiek.
Príbeh z Vernára: Ako jeden muž zachránil lúku
Jedna z najvzácnejších lúk leží vo Vernárskej tiesňave. V roku 2002 sa dostala priamo na titulnú stranu Katalógu biotopov Slovenska. Kým okolité lúky v minulosti zničilo umelé hnojenie a neskôr úplné opustenie, túto konkrétnu parcelu ručne kosil jej majiteľ, pán Mindok z Vernára. Len vďaka jeho pravidelnej drine tu prežil vzácny vstavač obyčajný.
Keď majiteľ stratil sily, lúka zostala viac ako dvadsať rokov opustená a vzácne druhy takmer vymizli. Dnes túto plochu zachraňuje správa národného parku. „Piatym rokom lúku pravidelne kosíme a výsledky sa dostavujú. Lúčny porast je zreteľne voľnejší, na pohľad pestrejší a druhovo bohatší,“ hodnotí riaditeľ Správy NP Slovenský raj Tomáš Dražil. Vďaka ústretovosti dcéry pôvodného majiteľa, pani Heleny Mrukviovej, môžu ochranári kosiť plochu každoročne.
Svetový rekord bez divákov a megafónov
Najznámejšou lokalitou zostávajú Kopanecké lúky, kde obnova tradície ručného kosenia začala pred desiatimi rokmi. Práve tu držia svetový rekord v biodiverzite. „Na ploche 0,5 x 0,5 metra rastie v tejto lokalite 54 druhov vyšších rastlín. Nikde inde na svete nerastie na takejto ploche druhov viac,“ zdôrazňuje Olekšák. Podobný úspech zaznamenali ochranári aj v lokalite Malý Kopanec, ktorá dnes predstavuje krásnu, druhovo bohatú lúku plnú orchideí.
Z malej akcie nadšencov sa postupne stalo podujatie so zhruba stovkou účastníkov zo Slovenska, Čiech a Poľska. Tento rok sa ochranárom na Kopanecké lúky hlási viac dobrovoľníkov, než dovoľuje celková kapacita ubytovania a dopravy. Olekšák však jasne definuje pracovný charakter akcie: „Prednosť majú hlavne dobrí kosci. Tieto kosenia nie sú určené pre divákov, ani verejnosť. Na to slúžia iné akcie a chceme to v tomto duchu zachovať. Bez divákov, bez megafónov, v súlade s prírodou.“
(Zdroj informácií: Mgr. Peter Olekšák, Správa NP Slovenský raj) (Foto: Peter Olekšák, Mirka Šárová, Milan Barlog)
