Spišské divadlo uvádza v závere mája premiéru novej autorskej inscenácie Sirôtky. Tento nový projekt pripravili dramatička Lenka Garajová a režisérka Mariana Luteránová. Tvorkyne sa inšpirovali detskými postavami zo slovenskej literárnej klasiky. Celé predstavenie reflektuje tému ťažkého detstva. Ukazuje život poznačený chudobou, zanedbávaním či násilím.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Okrem toho inscenácia otvára dôležitú otázku postavenia detí v spoločnosti. Porovnáva pritom minulosť so súčasnosťou. Kultúrna organizácia patrí pod Košický samosprávny kraj. Divadlo touto hrou prináša na scénu hlbokú spoločenskú reflexiu.
Idealizácia minulosti verzus krutá realita
Sirôtky sú v poradí štvrtou premiérou aktuálnej divadelnej sezóny. Spišské divadlo ju zastrešilo pod provokatívny názov Staré dobré časy? Dramaturgická línia sa zámerne zameriava na kritický pohľad na históriu. Tvorcovia tak spochybňujú spôsoby, akými dnešná spoločnosť vníma minulosť. Časté idealizovanie dejín totiž prehliada vážne problémy. Tieto ťažkosti boli dlhodobo súčasťou každodenného života ľudí. Patrila sem chudoba, sociálne nerovnosti a domáce násilie.
Autorský projekt Lenky Garajovej sleduje slovenskú literárnu tradíciu. Vyberá si však špecifickú perspektívu detských postáv. Tie doteraz zostávali na okraji záujmu. Opustené deti sa v inscenácii stretávajú na slovenskej dedine. Táto dedina ukazuje svoju idylickú, no zároveň veľmi krutú tvár.
Niektorým postavám chýba rodič. Iným zasa chýba jedlo, bezpečie alebo pocit blízkosti. Tieto deti čelia ľahostajnosti dospelých, fyzickým trestom a samote. Preto z existenčnej neistoty unikajú do sveta vlastnej fantázie. Inscenácia sa však nesústredí iba na minulosť. Naopak, dôrazne upozorňuje na paralely s dneškom.
Autorka textu Lenka Garajová uviedla zaujímavý fakt. Pri hľadaní motívov v starých knihách narazili na šokujúcu skutočnosť. Takmer storočné diela sú v dnešnej dobe stále alarmujúco aktuálne.
Spojenie literatúry, psychológie a overeného tvorivého tímu
Tvorivý tím vychádzal z viacerých diel slovenskej literatúry. Medzi ne patrí Hviezdoslavova báseň Zuzanka Hraškovie alebo Čenkovej deti od Fraňa Kráľa. Avšak nejde o klasickú dramatizáciu jedného konkrétneho diela. Text predstavuje autorské prepájanie motívov naprieč celou našou literárnou tradíciou.
Garajová pri písaní spolupracovala s odborníkmi z oblasti literatúry a psychológie. Taktiež vychádzala z reálnych výskumov o detskej chudobe. Na režisérsku stoličku zasadla Mariana Luteránová. Tá patrí medzi výrazné osobnosti súčasného slovenského divadla. Na Spiši už úspešne naštudovala hru Šeptuchy.
Režisérka na novom projekte opäť spolupracuje so skúseným tímom. Dramaturgiu zastrešil Miro Dacho. Scénu navrhol Juraj Poliak a kostýmy vytvorila Daša Krištofovičová. Hudbu k predstaveniu skomponoval Martin Husovský.
Riaditeľ Spišského divadla Radovan Michalov vyjadril veľkú radosť. Tvorivý tím podľa neho dokáže citlivo pracovať s náročnými témami. Vďaka tomu verí, že výsledok zanechá v divákoch hlboký zážitok. V hlavných úlohách sa predstavia domáci herci a herečky. Diváci uvidia Petru Dzurikovú, Mikuláša Dzuríka či Kristínu Kotarbovú. Na javisku vystúpia aj Peter Gedeon, Andrea Šoltésová a Filip Brišák. Obsadenie dopĺňajú Mária Brozmanová, Katarína Turčanová a Jozef Novysedlák. Hlavným partnerom inscenácie je Nadácia Tatra banky.
