Medzi obcami Markušovce a Odorín, na potoku Odorica, vytvoril bobor vodné dielo, ktoré v čase sucha vracia do krajiny život. Okolo tejto bobrej hrádze sa však v posledných dňoch rozhorela živá diskusia. V predchádzajúcom článku s názvom Unikátny biotop alebo hrozba pre cestu? Miestni sa obávajú likvidácie bobrej hrádze pri Markušovciach sme podrobne mapovali prvé reakcie verejnosti. Správa Národného parku teraz prináša do celého prípadu jasné fakty. Masívne prebagrovanie koryta či búranie hrádzí považujú odborníci za nevhodný a neefektívny krok. Riešenia pritom existujú a sú prekvapivo jednoduché.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Príroda, ktorá udivuje odborníkov
Vplyv bobrej činnosti na miestnu biodiverzitu je podľa vedcov ohromujúci. Od vzniku vodnej nádrže tu zaznamenali približne 15 druhov vtákov, ktoré sa dovtedy v širšom okolí vôbec nevyskytovali. Niektoré z nich sa v Hornádskej kotline objavili úplne prvýkrát.
Lokalita slúži ako dôležitá zastávka pre migrujúce vtáctvo počas jarnej a jesennej migrácie. V minulom roku tu ornitológovia pozorovali dokonca niekoľko jedincov žeriavov popolavých. V súčasnosti tu bezpečne hniezdia rodiny kačíc divých s mláďatami a nad hladinou lovia hmyz netopiere, lastovičky či belorítky. Touto jarou sa na viacerých miestach objavili aj brehule, ktoré doteraz v tejto oblasti nežili. Vodná plocha je zároveň kľúčovým útočiskom pre obojživelníky a vodný hmyz.
Cesta sa dá zachrániť aj bez bagrov
Hlavným argumentom pre prípadný zásah zostáva samotné teleso cesty, ktoré sa pod tlakom stúpajúcej vody na dvoch či troch miestach zosunulo až po okraj asfaltu. Samotný asfaltový povrch však poškodený nie je. Správa Národného parku zdôrazňuje, že situácia sa dá pomerne jednoducho a lacno sanovať bez toho, aby sme museli ničiť prírodu.
V počiatkoch problému správca cesty nasypal pod vtedajšou hrádzou kameň, čím ohrozený úsek ochránil. Na súčasnú stabilizáciu zosunutého svahu by stačilo opätovné nasypanie kameňa a jeho zhutnenie. Spotrebovalo by sa pritom nepomerne menšie množstvo materiálu ako na začiatku. Hoci ochranári na potrebu tohto preventívneho kroku v nedávnej minulosti oficiálne upozorňovali, kompetentné úrady doteraz nekonali a situácia zostáva nezmenená.
Bobry stavajú rýchlejšie ako stroje
Ochranári zároveň upozorňujú, že úplná eliminácia bobrov z tejto lokality je prakticky nereálna. Tieto zvieratá sú majstrami svojho remesla a akékoľvek narušenie svojho domova dokážu opraviť v rekordnom čase. Skúsenosť spred roka to jasne potvrdzuje. Neznámy páchateľ vtedy hrádzu mechanicky narušil, pravdepodobne bagrom, a voda z nádrže kompletne vytiekla. Bobry však dokázali poškodené miesto za jedinú noc opraviť, navýšiť a hladina vody sa do večera vrátila do pôvodného rozsahu.
Ak by aj úrady pristúpili k radikálnemu zničeniu lokality, problém by sa iba presunul. Bobry by migrovali na iné miesta, pravdepodobne bližšie k obci Odorín, kde už teraz budujú ďalšie hrádze. Populácia v tejto časti kotliny je navyše stabilizovaná a zvieratá už nemajú veľa možností na presun. Výskumy navyše potvrdzujú, že mladé bobry vo veku dvoch až troch rokov, ktoré dominantné páry vytlačia z teritória do nevhodných biotopov, často hynú pod kolesami áut, v dôsledku stresu alebo podvýživy.
V časoch, kedy krajina čelí výraznému deficitu zrážok a dlhotrvajúcemu suchu, má stála vodná hladina nevyčísliteľnú hodnotu. Bobor vodný bol pred storočiami prirodzenou súčasťou našej prírody, kým ho človek úplne nevyhubil. Jeho návrat síce prináša technické výzvy, no úžitok v podobe bezplatného zadržiavania vody v krajine vysoko prevyšuje negatíva. Súčasný stav ukazuje, že príroda dokáže pomôcť sama sebe, ak jej človek namiesto radikálnych zásahov ponúkne rozumné a kompromisné riešenia.
Zdroj informácií: Stanovisko Správy Národného parku (M. Barlog, A. Hájková, Z. Streberová)
Vodná plocha medzi obcami Markušovce a Odorín, ktorú vytvoril bobor na potoku Odorica, nie je náhoda. Na mieste súčasnej bobrej nádrže, v minulosti bol vytvorený rybník.
O Rybníku medzi obcami Markušovce a Odorín sa zmieňoval aj Gróf Pál Máriássy /22.2.1911- 16.6.2004/, zo Švédska, ktorý v 80. a 90. rokoch m.st. často navštevoval jeho rodné Markušovce. Ja ako zamestnanec múzea, bol som v kontakte s ním a počas ich pobytu v Markušovciach, trávil som s grófom a s jeho manželkou veľa času.
To, že v minulosti bol rybník medzi obcami Markušovce a Odorín potvrdzujú aj historické mapy. Vojenská mapa z roku 1764 – 1787, Vojenského mapa z roku 1819 – 1869. Na týchto mapách, ktoré si môžete prezrieť cez historické mapy Arcanum, sú jasne viditeľné vodné plochy a hrádze. Ale základy rybničného hospodárstva v tejto lokalite siahajú až do 15. a 16. storočia.
Takže Pán Bobor vie čo robí. Obnovuje to čo bolo zničené. A keby tam bol opäť rybník, tak bobor sa neživý rybami. Bobor je bylinožravec.