SPIŠSKÝ ŠTVRTOK / HARICHOVCE – Situácia okolo výstavby okružnej križovatky v Spišskom Štvrtku pripomína úradnícku detektívku. Kým prešovskí cestári citujú stanovisko košických kolegov, samotná košická župa (KSK) tvrdí, že o ničom nevedela a nikto ju k stolu nepozval. Kto v tomto spore narába s faktami presnejšie?
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Redakcia Spišiakoviny od začiatku sleduje úplnú uzávierku, ktorá odklonila nákladnú dopravu nad 7,5 t smerom na Harichovce. Celý problém v regióne odštartovali nejasnosti, na ktoré v teréne upozorňoval starosta Harichoviec, Ing. Lubomír Belej:
- PREČÍTAJTE SI TIEŽ: Starosta Harichoviec k uzávierke v Štvrtku: O obchádzke nevedel ani primátor Spišskej, most v obci je v havarijnom stave
Dva metre, dva prístupy: Smižany vs. Spišský Štvrtok
Do debaty sa zapojila aj iniciatíva „Harichovce transparentne“. Tá poukazuje na diametrálne odlišný prístup úradov k podobným stavbám na tej istej dopravnej tepne.
„V nedávnej minulosti prebiehala výstavba kruhového objazdu v obci Smižany. Realizátor vtedy stavbu zvládol za plnej prevádzky a bez zásadného obmedzenia dopravy. Premávku riadil jeden semafor,“ pripomínajú aktivisti.
Dnes je však v Spišskom Štvrtku situácia iná. Zákaz pre kamióny predlžuje trasu o približne 15 až 18 kilometrov a posiela ťažkú techniku priamo na kritický bod – havarijný most v centre Harichoviec. Otázka občanov je legitímna: Prečo úrady v jednom prípade dokázali stavbu zvládnuť plynule a v druhom volia reštriktívny prístup, ktorý zaťažuje regionálnu infraštruktúru?
Prešov cituje Košice: „Stanovisko sme mali“
Zástupca pre komunikáciu SÚC PSK, Ivo Hopta, nám v stanovisku potvrdil, že projektovú dokumentáciu odobrila aj Správa ciest KSK. Cestári z Prešova tvrdia, že proces bol transparentný. Hopta dokonca priamo citoval pripomienky z košickej strany:
„Projektová dokumentácia neriešila konkrétne vedenie obchádzkových trás v širšom regióne, stanovisko Správy ciest KSK však upozornilo na potrebu dodržiavať existujúce dopravné obmedzenia, najmä s ohľadom na zaťažiteľnosť mostných objektov,“ uvádza SÚC PSK.
Košice kontrujú: „O ničom neviete, nikto nás nepozval“
Hovorkyňa KSK, Katarína Strojná, však pre Spišiakoviny zaslala stanovisko, ktoré tieto tvrdenia stavia do úplne iného svetla. Podľa nej kraj oficiálne o ničom nevedel a projektanti ho z procesu vynechali:
„Košický samosprávny kraj v tejto veci neeviduje žiadnu oficiálnu žiadosť zo strany PSK, SÚC PSK ani zo strany príslušného cestného správneho orgánu… a nikto nás nepozval ani na rokovania, na ktorých sa riešilo zabezpečenie obchádzkových trás. Z tohto dôvodu kraj nemal k dispozícii informácie, ktoré by mohol vopred poskytovať dotknutým obciam a mestám.“
Na naše otázky ohľadom ochrany havarijného mosta a prípadných finančných kompenzácií za zničené cesty reagovala hovorkyňa takto:
„Košický samosprávny kraj zabezpečí pravidelné monitorovanie technického stavu mostného objektu. V prípade, že monitoring preukáže zhoršenie stavu alebo zvýšené riziko, prijmeme primerané opatrenia v súlade s odbornými vyhodnoteniami a platnými predpismi.“
Čo sa týka kompenzácií, kraj ich neplánuje žiadať: „Finančné kompenzácie za využívanie ciest v rámci obchádzkových trás nie sú v praxi bežné. Rovnako aj Košický samosprávny kraj pri viacerých rekonštrukciách využíva cesty v správe iných krajov bez uplatňovania finančných náhrad; tento princíp dlhodobo uplatňujú kraje aj v opačnom smere.“
Úvaha: Ako sa v tom má občan vyznať?
Stojíme pred bizarnou situáciou. Na jednej strane máme Prešovský kraj, ktorý deklaruje, že proces bol transparentný a Košice mu k nemu písali odborné pripomienky. Na druhej strane máme vedenie Košického kraja, ktoré tvrdí, že žiadnu žiadosť neeviduje a o ničom nevie.
Ako je možné, že jedna strana disponuje dokumentom tej druhej, zatiaľ čo tá druhá tvrdí, že ju z procesu vynechali? Ide o fatálne zlyhanie toku informácií vo vnútri inštitúcií, alebo sa tu niekto snaží vyhnúť zodpovednosti za vzniknutý chaos v regióne?
Kým si úradníci vymieňajú protichodné stanoviská, cez Harichovce prúdia kamióny po moste v havarijnom stave. Pre bežného občana je tento administratívny ping-pong nepochopiteľný. Ak nefunguje koordinácia medzi dvoma susednými krajmi pri takto dôležitej stavbe, vyvoláva to oprávnené otázky o ochrane bezpečnosti a majetku obyvateľov v dotknutých obciach.
Aktuálna situácia na mieste vyzerá nateraz pokojná a k výrazným kolapsom zatiaľ nedochádza. Otázkou však ostáva – dokedy? Nárazové zvýšenie frekvencie ťažkej dopravy na oslabenú infraštruktúru sa totiž nemusí prejaviť okamžite, ale o to drastickejšie následky môže mať v budúcnosti.
Čo si o tomto prístupe úradov myslíte vy? Je riešenie zo Spišského Štvrtka podľa vás logické, alebo mali cestári radšej zvoliť model zo Smižian? Napíšte nám do komentárov na našom Facebooku.
Na záver chceme jasne zopakovať: Redakcia Spišiakoviny plne podporuje výstavbu novej okružnej križovatky v Spišskom Štvrtku. Je to nevyhnutná investícia pre bezpečnosť nás všetkých. Čo však kritizujeme, je tento organizačný nesúlad a informačná hmla, ktorú kompetentní vypúšťajú. Naším cieľom nie je riešiť veci za úrady, ale otvárať témy, ktoré sa bezprostredne dotýkajú života ľudí na Spiši.
Téme sa venujeme dlhodobo. Pripomeňte si predchádzajúce zistenia:
- Uzávierka v Spišskom Štvrtku: Oficiálna obchádzka podľa cestárov neexistuje
- Kamióny cez Spišský Štvrtok neprejdu: Doprava na Spiši môže skolabovať
- Kruháč v Spišskom Štvrtku: Poznáme presné zmeny v doprave, posuny zastávok aj osud rozbitých ciest – Spišiakoviny
