BRATISLAVA/SLOVENSKO – Pacienti s diagnózou diabetes mellitus 1. typu bijú na poplach. Kým v mnohých európskych krajinách je plná úhrada glukózových senzorov štandardom, Slováci si ich musia vo veľkej miere hradiť sami.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
„30% liečby a 70% neistoty. Zaviazali ste nám oči, alebo ste si ich zaviazali sami? Nemôžeme za to! Nespôsobili sme si to! Ale musíme bojovať do konca života!! Prečo? a dokedy máme ešte čakať? Diabetes nie je voľba, ale pochopenie áno. Senzory nie sú luxus, ale nevyhnutná súčasť modernej diabetológie – pomáhajú predchádzať komplikáciám a zlepšujú kvalitu života,“ hovorí pacientka a aktivistka Martina Balušíková, ktorá sa dlhodobo snaží upozorniť na problém dostupnosti moderných pomôcok.
Realita: senzory len na pol roka
Kontinuálne glukózové monitory (CGM) umožňujú pacientom sledovať hladinu cukru v reálnom čase a predchádzať stavom ako hypoglykémia alebo ketoacidóza. Napriek ich preukázaným výhodám ich úhrada na Slovensku nestačí na celý rok:
- dospelí: 871,25 €
- rizikoví dospelí: 1 281,25 €
- deti do 19 rokov: 1 947,50 €
Cena jedného senzora je 40–73 €, vysielač až 600–700 €. Po minutí limitu zostáva pacientom buď doplácať, alebo sa vrátiť k zastaraným glukomerom.
Poisťovne reagujú. Ale zatiaľ bez riešení
Union ZP:
„Počet senzorov závisí od ceny. Po zvyšok roka je možný monitoring prúžkami alebo ako samoplatca.“
Dôvera ZP:
„Programová vyhláška aktuálne neumožňuje zvýšiť výdavky na zdravotnícke pomôcky.“
VšZP:
Uvádza, že CGM liečba tvorí čoraz väčší podiel rozpočtu:
- v roku 2024: 26 %
- v prvých mesiacoch 2025: 36 %
Aj napriek tomu však VšZP vo svojej oficiálnej odpovedi pacientom uvádza:
„Ďakujeme za váš podnet, jeho riešenie však nespadá do kompetencie VšZP.“
Toto tvrdenie však odporuje realite, upozorňuje Balušíková:
„VšZP má v Kategorizačnej komisii až tri hlasy. Nie že to nespadá do ich kompetencie – oni spolurozhodujú o tom, čo budeme mať hradené.“
Kto vlastne rozhoduje? Zdravotné poisťovne majú väčšinu hlasov
Kľúčovú úlohu v rozhodovaní o úhradách zohráva Kategorizačná komisia pre zdravotnícke pomôcky (KKZP). Najbližšie zasadnutie sa uskutoční v stredu 11. júna 2025.
Zloženie komisie:
- 3 zástupcovia Ministerstva zdravotníctva SR
- 1 zástupca ŠÚKL
- 2 lekári (stáli členovia)
- predseda diabetologickej pracovnej skupiny
- 6 zástupcov zdravotných poisťovní
(3 VšZP, 2 Dôvera, 1 Union)
„Zdravotné poisťovne sa často tvária, že za nič nemôžu. Ale pravda je iná – práve ony majú v Kategorizačnej komisii pre zdravotnícke pomôcky (KKZP) rozhodujúci vplyv. Z 13 členov majú až 6 hlasov. A na schválenie pomôcky je potrebných len 7 hlasov. Stačí teda, aby s nimi súhlasil iba jeden ďalší člen – a rozhodnutie je na svete. Tak prečo sa potom poisťovne skrývajú za Ministerstvo? Ak chceme férový a transparentný systém, zodpovednosť musí byť jasne pomenovaná. Ak majú poisťovne moc rozhodovať, musia mať aj odvahu za svoje rozhodnutia niesť zodpovednosť.“ upozorňuje Martina Balušíková
Výzva pacientov: Ľudia s DM1, spojme sa!
Na sociálnych sieťach vznikla občianska výzva, ktorá vyzýva pacientov:
písať žiadosti Ministerstvu a poisťovniam,
požadovať systémovú zmenu a plnú úhradu CGM senzorov pre všetkých pacientov s DM1.
Šablóna výzvy a inštrukcie, ako sa zapojiť, sú dostupné na konci článku.
MZ SR: Pripravujeme návrh, čakáme na rozpočet
Podľa vyjadrenia Mgr. Dominiky Kozaitkovej (MZ SR):
„Vašu žiadosť evidujeme. Po schválení rozpočtu bude zaradená do programu kategorizácie, kde sa počíta s navýšením limitu pre senzory.“
Podľa Ing. Vladimíra Heribana, PhD., riaditeľa odboru na MZ SR:
„MZ SR vyvíja tlak na poisťovne a pripravuje na júnové zasadnutie KKZP konkrétne návrhy. Ich cieľom je presvedčiť zdravotné poisťovne, že úhrada senzorov prinesie úspory znížením výskytu vážnych komplikácií.“
Vyhláška z 31. marca 2025 však hovorí jasne:
Výdavky na zdravotnícke pomôcky ostávajú rovnaké ako v roku 2024.
Jediným „navýšením“ je zníženie DPH na 5 %.
Záver
Slovensko má špičkových diabetológov a pacientov, ktorí chcú žiť aktívne a dôstojne. Na to však potrebujú rovnaký prístup k technológiám, ako majú v iných krajinách EÚ.
Glukózový senzor nie je výstrelok. Je to bezpečie.
Pre Slovákov s cukrovkou 1. typu však zatiaľ zostáva luxusom.
Ministerstvo zdravotníctva SR sme v súvislosti s touto témou opakovane oslovili, no do uzávierky článku sme odpoveď nedostali.
A ako ovplyvnil tvoj život glukózový senzor?
A) Mám senzor a je to pre mňa životná istota.
B) Používam senzor, ale nemám ho stále – kvôli limitom.
C) Nemám senzor, ale veľmi by som ho potreboval/a.
D) Nepoužívam senzor a zvládam to inak – ale je to ťažké.
Podeľ sa s nami v komentári o tvoju skúsenosť, pretože tvoje slová môžu pomôcť otvoriť oči tým, ktorí rozhodujú o našom zdraví.
Zdieľaj tento príspevok, ak aj ty veríš, že zdravotná technológia má byť dostupná pre každého s diabetom 1. typu.
