Nedávny incident v Spišskej Novej Vsi, ktorý sa stal témou diskusií v skupine Spišská Nová Ves a okolie , odhalil nepríjemnú pravdu o našej spoločnosti. Anonymný používateľ opísal, ako jej mama spadla na chodník a nikto z okoloidúcich jej nepomohol.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
„Spišiaci, viete čo ma najviac mrzí na tejto dobe? Že sme si zabudli pomáhať. Kde to sme, že mi mamka spadne na chodníku, rozmláti si kolena a celú tvár a NIKTO ale NIKTO!!!jej nepomôže??? To vážne sme na tom až takto? Ja by som nikdy neobišla takto človeka bez pomoci! Čo to s vami je? Prečo toľko zla? Niekedy sme boli mesto plné ľudí, čo si pomáhajú. Prečo zrazu nevieme? Som z toho nešťastná! A o chodníkoch v SNV sa radšej ani nemusíme baviť však? Hrozná doba. Odporná! Je mi hlúpo za ľudí, čo šli okolo a ignorovali to. Snáď sa to vašim mamám nestane, a neobídu ich tak, ako vy tu moju,“ napísala s bolesťou v srdci.
Táto udalosť vyvolala širokú paletu reakcií. Mnohí, podobne ako anonymný autor príspevku, vyjadrili hnev a sklamanie nad ľahostajnosťou, s akou boli svedkami.
Slávka napísala: „Je mi to veľmi ľúto, moja mamka mala tiež podobnú skúsenosť… je to hrozné aký sú sebecký, arogantný ľudia.“
Niektorí komentátori však hľadali hlbšie príčiny tohto javu.
Peter napríklad spojil tento incident so širšími spoločenskými trendmi a tvrdil, že „tu bol splnený daný cieľ horných desať tisíc, rozpútať medzi ľuďmi nevraživosť, nenávisť a zničiť láskavosť, úctu a rešpekt medzi ľuďmi“.
Na druhej strane, mnohí zdieľali aj pozitívne skúsenosti s pomáhaním.
Martina napríklad opísala niekoľko prípadov, kedy sama poskytla pomoc ľuďom v núdzi. „Aj ja sa snažím pomáhať ako sa dá a čo je v mojej moci. Prvá pomoc pánovi pri bezvedomí…šikanovaný chalan a riešenie cudzieho chlapca v škole / lebo mi to nedalo /,“ napísala.
Reklama
Prečo sa však v niektorých situáciách stretávame s ľahostajnosťou a v iných s ochotou pomôcť? Jednou z možných príčin je zrýchlené tempo moderného života, ktoré nám často nedovolí zastaviť sa a venovať pozornosť potrebám druhých. Strach z neznámeho, z konfrontácie alebo zo zlého rozhodnutia môže tiež odradiť ľudí od poskytnutia pomoci. Okrem toho, zvýšený individualizmus a pocit odcudzenia v spoločnosti môžu oslabiť naše prirodzené impulzy k empatii a spolupatričnosti.
Napriek všetkým negatívnym skúsenostiam, príbehy ako ten od Martiny nám pripomínajú, že ľudskosť a súcit stále existujú. Každý z nás môže prispieť k tomu, aby sa svet okolo nás stal lepším miestom. Môžeme začať tým, že budeme viac všímaví k potrebám ľudí okolo seba, že sa budeme usmievať na cudzích ľudí a že sa budeme snažiť vytvárať priateľské a podporujúce prostredie.
Incident v Spišskej Novej Vsi nás vyzval k zamysleniu. Je na nás, aby sme sa rozhodli, akú spoločnosť chceme budovať. Chceme žiť v spoločnosti, kde sa každý môže spoľahnúť na pomoc druhých, alebo budeme naďalej ignorovať utrpenie tých, ktorí sú slabší? Každý z nás má v rukách moc zmeniť svet k lepšiemu.
Výzva: Buďme súčasťou riešenia, nie súčasťou problému. Pomáhajme si navzájom, šírme dobro a vytvorme spoločne lepší svet.
