Čistenie stredovekej studne na hrade v Markušovciach prinieslo mimoriadny historický úspech. Výskumný tím vytiahol z hĺbky takmer 22 metrov kompletný predmet dennej potreby. Pod nánosmi sute ležal viac ako štyristo rokov. Tento objav z konca 16. storočia mení pohľad na vtedajšiu podobu vodného diela. Zároveň ponúka priamy dotyk so životom niekdajších obyvateľov hradu.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Práce v stiesnených priestoroch hlboko pod zemou vyžadujú extrémnu fyzickú aj psychickú odolnosť. Zlomový okamih prišiel po takmer štyroch hodinách vyčerpávajúceho kopania. Na dne studne vtedy pracoval člen výskumného tímu pán Horváth.
„Chystal som na povrch posledný sud s vyťaženým materiálom. Medzi kameňmi som však zbadal niečo nezvyčajné. Najskôr som uvidel akúsi obrubu. V kalnej vode pokračovala smerom na dno klzká drevená časť. V tej chvíli mi začal stúpať tep. Napriek únave som odstraňoval ďalšie kamene a sutinu. Po chvíli som v kalnej vode nahmatal okraj predmetu. Dostal som ruku do otvoru a chytil som kované ucho. Vtedy už bolo jasné, že držím vedro,“ opísal prvé sekundy objavu pán Horváth.
Boj s kameňmi a storočným bahnom
Vyslobodenie približne 30-litrovej drevenej nádoby so železnými časťami komplikoval nedostatok miesta a tlak okolitej sutiny. Nálezca síce uvoľnil pevné železné ucho, no prvý pokus o vytiahnutie nevyšiel. Váha skál, ktoré počas storočí napadali priamo do vnútra vedra, nádobu nepustila.
„Všade okolo ležali kamene, suť, blato a mal som veľmi málo priestoru. Vôbec som neriešil, že budem celý mokrý. Strčil som ruku do studenej vody až po lakeť. Z vedra som vyberal kamene jeden po druhom, aby som ho odľahčil,“ priblížil náročné podmienky výskumník.
Po vyprázdnení vnútra nasledovala najkritickejšia fáza. Husté bahno držalo drevený korpus pevne na dne. Pri násilnom ťahu hrozilo vážne poškodenie historického artefaktu.
„Predmet ležal celé stáročia pevne v bahne. Nechcel povoliť, držala ho zem a nevedel som, či s ním vôbec pohnem. Potom to však prišlo a vedro opustilo zovretie studne. Po viac ako štyristo rokoch som ho opäť držal v rukách. Prežíval som neopísateľný pocit,“ dodal Horváth.
Kľúč k minulosti a symbolické prepojenie dvoch hradov
Nájdené vedro má pre odborníkov oveľa väčšiu hodnotu než len samotnú remeselnú krásu. Organický materiál prežil pod metrami kamenia a hliny vďaka špecifickému vlhkému prostrediu bez prístupu vzduchu. Tieto podmienky drevo prirodzene zakonzervovali. Presná poloha nálezu a sprievodné artefakty dávajú historikom jasný oporný bod. Odborníci tak presne určia výškovú úroveň funkčného dna studne na konci 16. storočia.
„Možno niekto povie, že ide len o obyčajné vedro. Pre nás však znamená oveľa viac. Tento predmet nám ukazuje každodenný život ľudí na tomto mieste pred štyristo rokmi. Niekto ho kedysi vyrobil, chodil s ním k studni a vyťahoval ním vodu. Jedného dňa skončilo na dne,“ vysvetlil Horváth. Zároveň zdôraznil, že úspech patrí celému tímu, ktorý studňu čistí.
Celý príbeh má navyše silný osobný aj regionálny presah. Samotný nálezca pochádza z Krásnohorského Podhradia a svojou prácou v Markušovciach symbolicky prepojil dve významné lokality. Markušovský hrad totiž úzko súvisí so šľachtickým rodom Mariássyovcov. Práve tento rod stál v minulosti aj pri ranom stavebnom vývoji hradu Krásna Hôrka.
„Pre mňa tento nález spája dve obce a dva hrady nášho regiónu. Takéto okamihy nikto nenaplánuje. Človek hodiny kope, vyťahuje kamene a pracuje v tme, chlade a bahne. Zrazu chytí niečo, čo ľudské ruky držali naposledy pred stovkami rokov,“ uzavrel pán Horváth.
Redakcia oslovila výskumný tím aj zástupcov hradu s doplňujúcimi otázkami. Zaujíma nás ďalší postup konzervácie a budúce plány s týmto artefaktom. Článok po získaní stanovísk aktualizujeme.
Ak oceňujete lokálnu žurnalistiku a overené informácie z nášho regiónu, podporte nás. Čítajte naše články bez reklám na adrese: spisiakoviny.sk/bez-reklam/
Zdroj: Róbert Horváth
