Dvadsaťročný rodák z Markušoviec Anton Pecha, ktorého vo svete bojových športov nikto neosloví inak ako „Kubo“, dosiahol životný úspech. Na septembrových Majstrovstvách sveta WMAC v rakúskom Bregenzi nastúpil vo finále orientálneho boxu do 90 kilogramov. Hoci rozhodcovia pri stolíku pôvodne zdvihli ruku jeho súperovi, slovenský reprezentant podal oficiálny protest. Kompetentní po preskúmaní záznamu uznali chybu a mladému Spišiakovi odovzdali opasok majstra sveta.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Talentovaný športovec oslávil vo štvrtok 24. septembra dvadsiate narodeniny. Najkrajší darček si však vybojoval o niekoľko dní skôr v ringu. Na svetovom šampionáte, ktorý hostilo rakúske mesto Bregenz v dňoch 17. až 20. septembra 2026, nadviazal na svoje júnové zlato z turnaja WMAC German Open v Nemecku.
Protest, ktorý zmenil verdikt a priniesol opasok
Cesta turnajovým pavúkom v Rakúsku viedla až do samotného boja o titul. Finálový duel však priniesol kontroverzný záver, s ktorým sa bojovník z Markušoviec odmietol zmieriť.
„Podľa môjho názoru som mal zápas vyhrať na body. Mal som pocit, že jeden z rozhodcov bol voči mne zaujatý a pripisoval viac bodov súperovi, preto som podal oficiálny protest,“ opisuje zlomové momenty šampionátu Anton Pecha.
Komisia si záznam finálového duelu dodatočne pozrela. Vedenie turnaja uznalo, že súboj bol mimoriadne vyrovnaný a víťazstvo malo patriť slovenskému reprezentantovi. Organizátor podujatia na čele s Haraldom Folladorim urobil rázne gesto a bojovníkovi z Markušoviec odovzdal šampiónsky opasok pre majstra sveta.
„Bola to pre mňa obrovská skúsenosť a motivácia ďalej tvrdo pracovať. Ukázalo mi to, že v športe niekedy nerozhoduje iba to, čo predvediete v ringu, ale aj pohľad rozhodcov,“ hodnotí s odstupom času čerstvý dvadsiatnik.
Fight Club KENKYO priviezol z Bregenzu šesť medailí
Anton Pecha zbiera úspechy pod hlavičkou popradského klubu Fight Club KENKYO, ktorý na svetovom šampionáte v Rakúsku zaznamenal mimoriadnu medailovú žatvu. Výprava spod Tatier vybojovala v silnej medzinárodnej konkurencii celkovo dva tituly majstra sveta, jeden titul vicemajstra a tri bronzové medaily.
Okrem Pechu vystúpil na najvyšší stupienok v kategórii veteránov do 70 kilogramov aj jeho klubový kolega Dmitry, ktorý ovládol disciplínu Light Contact a v disciplíne Kick Light pridal striebro. Dve bronzové medaily vo váhe do 80 kilogramov vybojoval pre popradský klub Sergej. Tretie miesto v orientálnom boxe žien do 55 kilogramov získala po obetavom výkone Lívia a výborné piate miesto medzi kadetmi do 60 kilogramov obsadil mladý bojovník Mirko.
Vedenie klubu po návrate z Rakúska neskrývalo hrdosť. Tréneri zdôrazňujú, že za každým cenným kovom sa skrývajú hodiny driny, litre potu, prekonávanie bolesti a obrovské nasadenie celého tímu vrátane sparingpartnerov a rodín.
Z Markušoviec pod Tatry za jediným cieľom
Samotný Anton sa k bojovým umeniam dostával postupne. Prezývka „Kubo“ mu prischla už pred dlhými rokmi a dnes ho tak oslovujú nielen kamaráti a súperi v telocvični, ale aj vlastná rodina. Spojiť život v Markušovciach s tréningovým procesom v Poprade si od neho vyžaduje prísny denný režim.
„Môj bežný deň stojí hlavne na disciplíne. Tréningy v Poprade sú náročné a niekedy prídem domov úplne vyčerpaný. Keď má však človek svoj cieľ, musí preň niečo obetovať. Chcem na sebe neustále pracovať a posúvať sa ďalej,“ vysvetľuje držiteľ svetového opasku.
Náročné obdobia pred zápasmi mu pomáha zvládať rodinné zázemie. Najväčšou oporou sú pre neho rodičia, ktorí prežívajú každý jeho nástup medzi povrazy. Špecifickú úlohu v jeho príprave zohráva brat, ktorý sa takisto aktívne venuje bojovým športom.
„S bratom sa navzájom podporujeme a vieme sa potiahnuť dopredu. Keďže obaja robíme rovnaký šport, funguje medzi nami zdravá rivalita. Obaja chceme byť lepší a navzájom sa tým motivujeme,“ hovorí o svojom domácom zázemí.
Realita športu v regióne: Talent a drina nestačia
Úspech popradského klubu a mladého talentu z Markušoviec však odhaľuje aj širší problém, ktorému čelia individuálni športovci v našom regióne. Bojové športy na tejto úrovni nemajú systémovú štátnu podporu, akú poznáme z veľkých kolektívnych športov. Ak chce pretekár zo Spiša konkurovať svetovej špičke, musí okrem tréningu riešiť aj financovanie výjazdov za hranice.
Pravidelné dochádzanie do klubu, štartovné na medzinárodných turnajoch v západnej Európe, ubytovanie, tréningové kempy a nevyhnutná regenerácia predstavujú položky v tisícoch eur ročne, ktoré kluby a jednotlivci pokrývajú len vďaka vlastným zdrojom a lokálnym podporovateľom.
„Ak chce mladý bojovník zo Spiša patriť medzi najlepších, nestačí iba talent a tvrdý tréning. Rozhodujú aj finančné možnosti a podmienky na prípravu. Nie všetko si dokáže športovec zaplatiť sám,“ pomenúva otvorenú realitu Anton Pecha.
Napriek náročným podmienkam však presne v duchu klubového hesla odmieta hľadať výhovorky. „Chcem ďalej tvrdo trénovať a získavať skúsenosti. Mojím cieľom je byť Anton Pecha – Kubo, na ktorého bude môcť byť hrdý celý Spiš,“ uzatvára čerstvý majster sveta.
Ak chcete čítať naše články v prehľadnom prostredí, podporte našu prácu na odkaze: spisiakoviny.sk/bez-reklam/
Zdroj a foto: Archív Antona Pechu, Fight Club KENKYO Poprad
