V predvolebnej rubrike uverejňujeme odpovede kandidátov na primátora Spišskej Novej Vsi na priame otázky verejnosti. Obyvateľka mesta zaslala našej redakcii otvorený list. Pomenovala v ňom dlhodobé nedostatky pri odchyte a regulácii populácie opustených zvierat.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Všetkým siedmim kandidátom sme položili rovnakých sedem otázok. Termín na vyjadrenie sme stanovili na piatok 25. septembra do 12:00. V zmysle pravidiel prinášame odpovede kandidátky Judity Iľašovej v plnom a redakčne neupravenom znení.
Otázky občianky a odpovede kandidátky Judity Iľašovej
1. Ako chcete zabezpečiť dostupnosť odchytovej služby aj mimo jej súčasných prevádzkových hodín?
Mesto dnes uvádza pre SPOTZ pohotovosť na čísle 0905 349 152 do 20.00 h od mája do septembra a do 19.00 h od októbra do apríla. Mestská polícia má zároveň číslo 159 dostupné 24 hodín denne.
Práve tu vidím priestor na zlepšenie. Občan nemá byť v situácii, že večer nájde zranené alebo nebezpečné zviera, zavolá na kontakt odchytovej služby a po skončení jej pohotovosti nevie, čo ďalej.
Chcem preto nastaviť jasný 24-hodinový postup pre urgentné prípady. Číslo 159 by malo slúžiť ako kontaktný bod, ktorý podnet prijme, vyhodnotí jeho naliehavosť a podľa vopred nastaveného postupu zabezpečí kontakt so schválenou odchytovou službou alebo iným kompetentným subjektom.
Neznamená to automaticky, že mesto musí vytvoriť novú vlastnú 24-hodinovú službu. Najprv treba vyhodnotiť kapacity SPOTZ a zmluvné možnosti. Ak sa ukáže, že existujúce kapacity nestačia, mesto musí zabezpečiť také riešenie, aby bol pri urgentnom prípade jasný človek, služba a postup aj mimo súčasných hodín.
2. Kto má byť kontaktným miestom pre občana, ktorý nájde túlavé, zranené alebo potenciálne nebezpečné zviera večer, v noci, cez víkend alebo počas sviatkov?
Občan nemá byť dispečerom systému.
Navrhujem jednoduché pravidlo: jedno jasné kontaktné miesto, jeden postup a jasná zodpovednosť. Mestská polícia má dnes číslo 159 dostupné nepretržite. Pri urgentnom prípade by preto mala byť schopná podnet prijať a podľa charakteru situácie zabezpečiť ďalší postup.
Zároveň by mesto malo na svojej webovej stránke veľmi jednoducho vysvetliť, čo má občan urobiť pri nájdení túlavého psa, mačky, zraneného alebo potenciálne nebezpečného zvieraťa – počas pohotovosti SPOTZ aj mimo nej.
Zákon o veterinárnej starostlivosti ukladá obci povinnosť zabezpečiť odchyt túlavých zvierat prostredníctvom schválenej osoby a povinnosť prevziať túlavé zviera nájdené na území obce od nálezcu a umiestniť ho do karanténnej stanice alebo útulku.
Pre mňa z toho vyplýva hlavne praktická požiadavka: mesto musí mať proces nastavený tak, aby občan vedel, čo sa stane po jeho telefonáte.
3. Plánujete zaviesť systematický kastračný program pre psy a mačky, najmä v lokalitách, kde dochádza k ich nekontrolovateľnému množeniu?
Áno. Som presvedčená, že ak chceme problém túlavých zvierat dlhodobo riešiť, musíme oveľa viac investovať do prevencie a nie iba reagovať na následky.
Ako majiteľka túlavého kocúrika túto problematiku sledujem aj osobne a vidím, koľko práce dnes odvádzajú ľudia, ktorí sa starajú o zvieratá často bez finančnej podpory mesta. V Spišskej Novej Vsi máme aktivistov, ľudí zo sociálnych sietí aj občianske združenia, ktorí zvieratá odchytávajú, hľadajú im domovy, zabezpečujú veterinárnu starostlivosť a organizujú kastrácie. Mnohí fungujú aj na princípe crowdfundingu – zbierajú peniaze na konkrétne prípady – a spolupracujú s veterinárnymi klinikami.
Mesto podľa mňa nemá túto energiu nahrádzať, ale prepojiť ju so systémom a podporiť ju.
Pri mačkách by som chcela využiť princíp TNRM – Trap, Neuter, Return, Monitor, teda odchytiť, sterilizovať alebo kastrovať, vrátiť do vhodného a bezpečného prostredia a následne populáciu monitorovať. Ide o etablovaný prístup využívaný v rôznych komunitných programoch aj v Európe. Jeho zmyslom je pracovať s celou kolóniou, nie iba s jednotlivými zvieratami. Pri dobre nastavenom programe sa spája sterilizácia s identifikáciou, veterinárnym ošetrením, evidenciou a monitoringom.
Nechcem však TNRM prezentovať ako univerzálne riešenie pre všetky situácie. Pri psoch je potrebný odlišný postup – odchyt, identifikácia, hľadanie majiteľa, čipovanie, zodpovednosť držiteľov a v problémových lokalitách aj podpora kastrácií a sterilizácií. Pri zranenom alebo chorom zvierati je prioritou veterinárna starostlivosť.
Veľmi dôležitá je posledná časť TNRM – monitoring. Nestačí zviera raz odchytiť a vykastrovať. Potrebujeme vedieť, koľko zvierat v lokalite žije, ktoré už boli ošetrené, či pribúdajú nové zvieratá a či sa populácia skutočne znižuje.
A práve tu vidím veľký priestor pre spoluprácu mesta s miestnymi aktivistami, občianskymi združeniami a veterinárnymi klinikami. Mesto nemusí všetko robiť samo. Musí však vytvoriť systém, v ktorom ľudia, ktorí dnes problém riešia dobrovoľne a často zo svojho času a peňazí, nebudú odkázaní iba na vlastnú iniciatívu.
Chcem preto vytvoriť mestský program, ktorý spojí odchyt, kastrácie a sterilizácie, identifikáciu, veterinárnu starostlivosť, adopciu, monitoring a prácu s komunitou.
Pre mňa je dôležité, aby sme sa o rok nepýtali iba, koľko zvierat sme odchytili. Chcem, aby sme vedeli povedať, o koľko sa počet túlavých zvierat v konkrétnych problémových lokalitách znížil. To je rozdiel medzi jednorazovým odchytom a skutočným systémovým riešením.
4. Ako chcete riešiť situáciu v sociálne vylúčených lokalitách, kde sa nachádza veľké množstvo voľne sa pohybujúcich a nekontrolovateľne sa množiacich psov? Nejde mi o jednorazové odchyty. Ak sa odstráni desať psov a na ich miesto sa v priebehu roka narodí ďalších dvadsať, problém sme nevyriešili.
Tu je podľa mňa potrebný cielený program, nie jednorazový odchyt.
Ak máme lokalitu, kde sa dlhodobo nekontrolovane množia psy, mesto by tam malo najskôr zmapovať situáciu: koľko zvierat tam je, koľko má majiteľa, koľko je nezačipovaných a kde dochádza k opakovanému množeniu. Následne treba podľa výsledkov kombinovať identifikáciu, veterinárne vyšetrenie, kastrácie alebo sterilizácie, očkovanie podľa potreby, odchyt zvierat bez zodpovedného držiteľa a prácu s majiteľmi.
Do programu treba zapojiť terénnych sociálnych pracovníkov, komunitné služby, veterinárov, mesto a ľudí priamo z danej lokality.
Cieľom nie je iba zvieratá odviezť. Cieľom je znížiť reprodukciu a zabrániť tomu, aby sa o rok situácia zopakovala. Preto by som každú takúto lokalitu vyhodnocovala podľa konkrétnych ukazovateľov a výsledky pravidelne kontrolovala.
5. Koľko finančných prostriedkov chcete v budúcom volebnom období vyčleniť na kastrácie, čipovanie, veterinárnu starostlivosť a prevenciu?
Nechcem dnes povedať konkrétnu sumu len preto, aby dobre vyzerala v odpovedi. Bez auditu súčasného systému by to nebolo zodpovedné.
Najprv preto chcem zistiť, koľko mesto dnes vynakladá na odchyt, karanténu, veterinárnu starostlivosť a ďalšie súvisiace služby, koľko zvierat sa ročne rieši, aké sú kapacity SPOTZ a kde sú najväčšie problémy. Na základe týchto údajov pripravíme konkrétnu rozpočtovú položku pre prevenciu a riešenie túlavých zvierat.
Zároveň budeme hľadať ďalšie zdroje – granty, dary a spoluprácu s občianskymi združeniami a veterinárnymi pracoviskami. Crowdfundingové aktivity občanov a OZ môžu zostať dôležitým doplnkom, ale pri základných povinnostiach mesta nechcem, aby systém stál iba na verejných zbierkach.
Peniaze by som nechcela sústrediť iba na odchyty. Časť musí smerovať do prevencie, kastrácií a sterilizácií, identifikácie a veterinárnej starostlivosti v problémových lokalitách a do zabezpečenia urgentných prípadov.
Pre mňa je dôležité, aby rozpočet vychádzal z reálnych dát a aby sme vedeli pri každom eure povedať, aký problém má riešiť a aký výsledok od neho očakávame.
6. Ste pripravení zverejňovať konkrétne výsledky? Počet odchytených, vykastrovaných, začipovaných a adoptovaných zvierat a náklady mesta na ich riešenie?
Áno. Toto veľmi súvisí s tým, čo navrhujem v programe LIVE SPIŠ 2035 – mesto má ukazovať nielen to, čo chce urobiť, ale aj výsledok a náklady.
Pri túlavých zvieratách by som chcela pravidelne zverejňovať minimálne:
- počet odchytených zvierat,
- počet vrátených majiteľom,
- počet identifikovaných alebo začipovaných,
- počet vykastrovaných alebo sterilizovaných v rámci mestského programu,
- počet adoptovaných,
- počet zvierat umiestnených v útulku,
- počet urgentných zásahov,
- náklady mesta na odchyt a starostlivosť,
- náklady na preventívne programy.
Pri údajoch o kastráciách je dôležité jasne oddeliť zákonom alebo prevádzkou evidované údaje od údajov, ktoré bude sledovať samotný mestský preventívny program.
Takéto údaje umožnia po roku alebo dvoch povedať, či sa situácia skutočne zlepšuje. Nechcem merať iba počet zásahov. Chcem merať aj výsledok – či v konkrétnej lokalite klesá počet voľne sa pohybujúcich a nekontrolovane sa množiacich zvierat.
7. Máte konkrétny plán, ako chcete túto situáciu zmeniť, alebo bude mesto aj naďalej iba reagovať na jednotlivé prípady, keď už problém vznikne?
Mojou odpoveďou je: systémovo.
V programe LIVE SPIŠ 2035 hovoríme o meste, ktoré má fungovať podľa dát, jasných pravidiel a merateľných výsledkov. Rovnaký princíp chcem uplatniť aj pri zvieratách.
Prvým krokom by bol audit súčasného systému – koľko zvierat mesto rieši, kde sa problém opakuje, koľko stojí odchyt a starostlivosť, aké sú kapacity SPOTZ a kde vzniká problém mimo prevádzkových hodín. Súčasťou auditu musí byť aj vyhodnotenie zmluvných a personálnych možností pre urgentné prípady.
Potom by nasledoval mestský akčný plán pre túlavé zvieratá:
- jasný 24-hodinový postup pre urgentné prípady,
- cielený preventívny program kastrácií a sterilizácií,
- riešenie problémových lokalít,
- lepšia identifikácia a evidencia,
- spolupráca s aktivistami, OZ a veterinármi,
- podpora adopcií,
- a verejne dostupné výsledky a náklady.
Nechcem sľubovať, že zo Spišskej Novej Vsi zo dňa na deň zmiznú všetky túlavé zvieratá. To by nebolo seriózne. Chcem však, aby občan presne vedel, kam zavolať, kto jeho podnet prijme, kto zasiahne a čo bude nasledovať.
A zároveň aby mesto nepočítalo iba počet odchytených zvierat, ale aj to, či sa v problémových lokalitách ich počet postupne znižuje.
Pre mňa je to presne princíp LIVE SPIŠ 2035: Najprv zmysel. Potom systém. Potom peniaze. A nakoniec výsledok, ktorý vie občan vidieť.
