Portál lekar.sk zverejnil rozsiahlu analýzu úrazovosti na Slovensku za rok 2025, ktorá vychádza z anonymizovaných dát zdravotnej poisťovne Dôvera. Sledovala celkovo 389 234 úrazových ošetrení u takmer 1,76 milióna poistencov, čo predstavuje približne tretinu celej slovenskej populácie. Prepočítaním dát na 1 000 poistencov vznikol unikátny rebríček všetkých 79 okresov, ktorý odhalil, ako na tom reálne sme. Redakcia Spišiakovín získala podrobné regionálne dáta priamo od autorov analýzy.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
„Dobrý deň, na našom portáli sme pripravili z dát zdravotnej poisťovne porovnanie úrazovosti (počtu ľudí, ktorí s úrazom vyhľadali lekárske ošetrenie) vo všetkých 79 okresoch Slovenska za minulý rok. Keďže sa na Spišiakovinách venujete dianiu na Spiši, posielam vám výsledky analýzy špeciálne pre váš región s porovnaním v rámci kraja a so zvyškom Slovenska,“ uviedol v sprievodnom liste pre našu redakciu Andrej Salner z portálu lekar.sk.
Hoci analytické podklady pre náš web primárne ohraničili južný a stredný Spiš v rámci Košického kraja, pozreli sme sa na dáta komplexne v rámci celého historického územia Spiša, teda vrátane okresov Levoča, Poprad a Kežmarok, ktoré dnes administratívne spadajú pod Prešovský kraj. Výsledky prinášajú pre náš región pomerne priaznivé správy, no zároveň poukazujú na výrazné lokálne rozdiely a jeden vážny, doteraz prehliadaný problém staršej generácie.
Podtatranský Spiš láme rekordy v bezpečnosti, výnimkou je Levoča
Celoslovenský priemer úrazovosti sa pohybuje na úrovni 221,3 ošetrenia na 1 000 poistencov. Keď sa pozrieme na mapu celého Spiša, väčšina našich okresov sa drží v bezpečnejšom, podpriemernom pásme.
Najbezpečnejším miestom na Spiši je podľa štatistiek okres Kežmarok, ktorý sa umiestnil až na 68. mieste celoslovenského rebríčka. S hodnotou 181,3 ošetrenia na 1 000 poistencov je až o 18,1 % pod priemerom Slovenska. Hneď za ním nasleduje okres Spišská Nová Ves na 62. mieste (190,7 ošetrenia na 1 000 poistencov; -13,8 % pod priemerom) a okres Poprad na 54. mieste (207,1 ošetrenia; -6,4 % pod priemerom). Okres Gelnica obsadil 47. pozíciu s hodnotou 215,0 ošetrenia, čím sa taktiež udržal tesne pod celoslovenským priemerom (-2,8 %).
Jedinou a pomerne výraznou výnimkou na Spiši je okres Levoča. Ten ako jediný prekročil celoslovenský priemer a vyskočil na 35. miesto rebríčka. S hodnotou 232,0 úrazového ošetrenia na 1 000 poistencov sa nachádza 4,8 % nad priemerom SR.
Pre porovnanie, absolútnym lídrom v úrazovosti na Slovensku sú severné okresy a Považie – na prvom mieste sú Turčianske Teplice s masívnymi 375,8 ošetreniami na 1 000 obyvateľov, kým najmenej úrazov eviduje Bratislava a jej okolie.
Deti zo Spišskej sú opatrné, seniori výrazne nad priemerom
Hoci celkové čísla južného a stredného Spiša vyzerajú uspokojivo, podrobná analýza vekových skupín v tejto časti regiónu odkrýva obrovské kontrasty. Tým najväčším je rozdiel medzi úrazovosťou detí a seniorov.
Mladá generácia v okrese Spišská Nová Ves si podľa dát dáva pozor. Deti sa tu zraňujú až o 26 % menej, než je celoslovenský priemer u ich rovesníkov. Ide o veľmi pozitívny ukazovateľ, ktorý môže súvisieť s prostredím či voľnočasovými aktivitami.
Presným opakom sú však ľudia v dôchodkovom veku. Kým na celom Slovensku je úrazovosť seniorov v priemere 241 ošetrení na 1 000 poistencov, na Spiši tieto čísla prudko vyskakujú nad priemer:
- V okrese Spišská Nová Ves dosahuje úrazovosť seniorov 262,4 ošetrenia na 1 000 poistencov, čo je o 9 % viac ako celoslovenský priemer tejto vekovej skupiny. Ide o vôbec najvyššiu seniorskú úrazovosť v celom Košickom kraji.
- V okrese Gelnica evidujú u seniorov 259,2 ošetrenia na 1 000 poistencov, čo predstavuje nárast o 8 % oproti priemeru SR.
Rozdiel medzi najbezpečnejšou skupinou (deti) a najrizikovejšou skupinou (seniori) je v Spišskej Novej Vsi vôbec najväčší v celom Košickom kraji. Ukazuje sa, že kým o deti sa dokážeme postarať alebo sú prirodzene obozretnejšie, staršia generácia v našom regióne čelí zvýšenému riziku nehôd.
Špecifikum Hnilčíka a okolia: Gelnica kraľuje popáleninám
Analýza nehodnotila len počty, ale aj štruktúru samotných zranení. Aj tu má spišský región jedno negatívne špecifikum, ktoré svieti v štatistikách. Je ním okres Gelnica.
V Gelnickom okrese bolo zaznamenaných 7,2 ošetrenia popálenín na 1 000 poistencov, čo je o masívnych 82 % viac, než je celoslovenský priemer. Po Trebišove ide o druhú najvyššiu hodnotu v Košickom kraji. Okrem toho v Gelnici nadpriemerne dominujú aj porezania, ktoré tvoria 21,5 % všetkých zaznamenaných úrazov, pričom celoslovenský priemer je len 17,8 %. Keďže ide o menší okres s približne 15-tisíc poistencami, analytici upozorňujú, že malé počty prípadov môžu byť citlivejšie na lokálne výkyvy, no tento trend je aj tak varovný.
Čo sa týka sezónnosti, dáta potvrdzujú logický predpoklad – úrazy na celom Slovensku vrcholia v lete (jún je najkritickejší mesiac) a najmenej ich je v zime (najnižšie hodnoty dosahuje február).
Odborník: Sociálne faktory ani úroveň zdravotníctva úrazy nevysvetľujú
Prečo existujú také obrovské rozdiely medzi jednotlivými okresmi a prečo konkrétne spišskí seniori či levočskí obyvatelia v rebríčku vyčnievajú? Jasné a jednoznačné vysvetlenie neexistuje.
Na výsledky analýzy sa pozrel uznávaný odborník na urgentnú medicínu, doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD.. Sezónne výkyvy u detí pripisuje logicky väčšiemu množstvu voľného času v lete bez priameho dozoru a horšej motorickej koordinácii spôsobenej časom stráveným pri obrazovkách.
Pri hľadaní príčin medziokresných rozdielov je však opatrný: „Trvanie a percento práceneschopnosti, vek, príjem, vzdelanie, úroveň školstva, podiel vysokoškolákov v populácii, nedostatok pediatrov ani účasť na preventívnych prehliadkach nesúvisia s úrazovosťou. Týmito faktormi sa nedá vysvetliť zvýšená úrazovosť v jednotlivých okresoch,“ konštatoval Dobiáš.
Naším cieľom ako regionálneho média je témy otvárať, nie suplovať úrady a hľadať finálne riešenia tam, kde experti vidia anomálie. Čísla jasne hovoria, že hoci ako celok žijeme v relatívne bezpečnom regióne, naši seniori potrebujú zvýšenú pozornosť a podporu v oblasti prevencie domácich či vonkajších úrazov. Rovnako zvýšený výskyt popálenín a rezných rán v Gelnickom okrese otvára otázku bezpečnosti pri práci v lesoch či pri kúrení pevným palivom.
Kompletný rebríček okresov podľa počtu ošetrených úrazov na 1 000 obyvateľov
Pre úplnosť prinášame kompletný rebríček všetkých 79 okresov Slovenska zoradených od najvyššej po najnižšiu úrazovosť. Hodnoty sú normalizované na 1 000 poistencov, čo umožňuje priame porovnanie bez ohľadu na veľkosť okresu. Pri menších okresoch s nižším počtom poistencov však môžu byť dáta citlivejšie na lokálne výkyvy.
- Turčianske Teplice – 375,8 (+69,8 %)
- Snina – 355,0 (+60,4 %)
- Považská Bystrica – 341,5 (+54,3 %)
- Partizánske – 332,7 (+50,4 %)
- Martin – 328,8 (+48,6 %)
- Bánovce nad Bebravou – 321,7 (+45,4 %)
- Liptovský Mikuláš – 309,7 (+40,0 %)
- Dolný Kubín – 308,5 (+39,4 %)
- Tvrdošín – 302,9 (+36,9 %)
- Stropkov – 302,1 (+36,5 %)
- Námestovo – 301,2 (+36,1 %)
- Ružomberok – 298,6 (+34,9 %)
- Veľký Krtíš – 291,2 (+31,6 %)
- Púchov – 288,4 (+30,3 %)
- Hlohovec – 288,0 (+30,2 %)
- Prievidza – 283,5 (+28,1 %)
- Krupina – 278,3 (+25,8 %)
- Bardejov – 273,5 (+23,6 %)
- Poltár – 268,8 (+21,5 %)
- Banská Bystrica – 265,0 (+19,8 %)
- Ilava – 261,7 (+18,3 %)
- Humenné – 253,1 (+14,4 %)
- Svidník – 252,9 (+14,3 %)
- Medzilaborce – 251,2 (+13,5 %)
- Rimavská Sobota – 250,5 (+13,2 %)
- Žiar nad Hronom – 247,1 (+11,7 %)
- Bytča – 247,1 (+11,7 %)
- Zvolen – 244,5 (+10,5 %)
- Brezno – 242,9 (+9,8 %)
- Čadca – 242,7 (+9,7 %)
- Trenčín – 236,9 (+7,1 %)
- Banská Štiavnica – 236,1 (+6,7 %)
- Prešov – 234,3 (+5,9 %)
- Topoľčany – 233,6 (+5,6 %)
- Levoča – 232,0 (+4,8 %)
- Detva – 231,9 (+4,8 %)
- Kysucké Nové Mesto – 229,2 (+3,6 %)
- Trebišov – 228,0 (+3,0 %)
- Komárno – 226,7 (+2,4 %)
- Vranov nad Topľou – 223,7 (+1,1 %)
- Sobrance – 223,4 (+1,0 %)SR priemer (Slovensko) – 221,3 (0,0 %)
- Lučenec – 219,4 (-0,8 %)
- Revúca – 217,6 (-1,7 %)
- Sabinov – 217,6 (-1,7 %)
- Michalovce – 217,0 (-1,9 %)
- Nové Mesto n. Váhom – 215,9 (-2,4 %)
- Gelnica – 215,0 (-2,8 %)
- Levice – 214,2 (-3,2 %)
- Žarnovica – 212,7 (-3,9 %)
- Piešťany – 212,2 (-4,1 %)
- Košice IV – 212,0 (-4,2 %)
- Žilina – 210,7 (-4,8 %)
- Senica – 208,2 (-5,9 %)
- Poprad – 207,1 (-6,4 %)
- Rožňava – 207,0 (-6,5 %)
- Zlaté Moravce – 205,2 (-7,3 %)
- Myjava – 204,3 (-7,7 %)
- Košice-okolie – 204,1 (-7,8 %)
- Košice I – 200,5 (-9,4 %)
- Dunajská Streda – 195,2 (-11,8 %)
- Košice III – 193,6 (-12,5 %)
- Spišská Nová Ves – 190,7 (-13,8 %)
- Trnava – 190,3 (-14,0 %)
- Košice II – 185,2 (-16,3 %)
- Stará Ľubovňa – 184,9 (-16,4 %)
- Nitra – 184,3 (-16,7 %)
- Šaľa – 182,8 (-17,4 %)
- Kežmarok – 181,3 (-18,1 %)
- Pezinok – 180,1 (-18,6 %)
- Malacky – 177,4 (-19,8 %)
- Skalica – 177,3 (-19,9 %)
- Galanta – 176,8 (-20,1 %)
- Nové Zámky – 169,4 (-23,4 %)
- Bratislava V – 161,2 (-27,2 %)
- Bratislava IV – 153,8 (-30,5 %)
- Bratislava II – 149,3 (-32,5 %)
- Bratislava I – 148,0 (-33,1 %)
- Senec – 143,2 (-35,3 %)
- Bratislava III – 138,7 (-37,3 %)
