Cez deň roznáša poštu v rázovitom Ždiari, po večeroch sa mení na umelkyňu s chirurgickou presnosťou. Zuzana spod Belianskych Tatier má nezvyčajné hobby. Vyrába takzvané „reborn“ bábiky, ktoré sú na prvý pohľad na nerozoznanie od skutočných novorodencov. Majú žilky, lesklé pery, a keď ich vezmete na ruky, hlavička im padne presne tak, ako živému dieťaťu.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
„Bože, to vyzerá ako živé!“ To je najčastejšia reakcia, ktorú poštárka Zuzana počúva, keď ukáže svoje diela. Niektorých ľudí realizmus bábik fascinuje, iných až desí. Výroba takejto bábiky nie je o hraní sa, ale o hodinách mravčej práce, trpezlivosti a cite pre detail.
Nie je to hračka, je to umenie
Základom je vinylový polotovar, ktorý si autorka objednáva zo zahraničia, často z Číny, keďže na Slovensku sa tieto komponenty zohnať nedajú. To, čo jej príde poštou do Ždiaru, má však od hotového bábätka ďaleko. Je to len „čisté plátno“ v tvare rozobratých končatín a hlavy.
„Ja si to vymaľujem akrylovými farbami. Musíte pretierať viackrát, niekedy aj desaťkrát, aby farba chytila ten správny odtieň pokožky,“ vysvetľuje proces Zuzana. Práve vrstvenie farieb vytvára efekt priesvitnej detskej pokožky, viditeľných žiliek či začervenaných líčok.
Samostatnou kapitolou sú vlasy a oči. Oči sa vkladajú z vnútornej strany hlavy a musia pôsobiť hlboko a reálne. Vlasy? Tie sa nelepia. „Vpichujem ich ihlou, po jednom vlase,“ opisuje mravčiu prácu. Výsledkom je bábika, ktorá má váhu reálneho dieťaťa, a keď ju držíte, musíte jej podopierať hlavičku.
Relax namiesto vnúčat
Prečo to vlastne robí? Nie je to biznis plán. Je to čistá psychohygiena. „Je to môj relax. Robím to vtedy, keď mám chuť a čas, po večeroch,“ hovorí. K tomuto netradičnému koníčku ju priviedol Facebook, kde videla podobnú tvorbu od panej z Čiech. Keďže mala vždy vzťah k maľovaniu, povedala si, že to skúsi.
Doma má dvoch dospelých synov, ktorí už z detského oblečenia dávno vyrástli. „Synovia sú už veľkí a vnúčatá zatiaľ nemám, tak si to možno takto nahrádzam,“ priznáva s úsmevom. Bábiky oblieka do bežného detského oblečenia, niekedy im veci sama ušije alebo uháčkuje.
Slovenská realita: Umenie, ktoré si málokto zaplatí
Hoci sú jej bábiky na úrovni, ktorá by v zahraničí – napríklad v Nemecku alebo Rakúsku – bola vysoko cenená a dobre zaplatená, u nás ostáva táto tvorba často len v rovine hobby. Materiál je drahý a čas strávený výrobou sa v našich podmienkach len ťažko preplatí.
„U nás to ľudia nevedia zaplatiť. Väčšina ľudí má dve roboty, aby vôbec prežili, nemajú peniaze na drahé ručne robené veci,“ zaznelo v diskusii pri prehliadke bábik. Kým v zahraničí si ručnú prácu vážia a sú ochotní za ňu zaplatiť stovky eur, u nás často vyhráva lacná výroba z pásovej výroby.
Zuzana bábiky väčšinou rozdá rodine alebo si ich nechá. Niekoľko kusov sa predalo, a jedna dokonca putovala do domova dôchodcov, kde slúži na terapiu pre starších ľudí. Reakcie seniorov boli dojemné – bábika v nich prebudila spomienky a emócie.
Srdce ostalo doma
Zaujímavosťou je, že Zuzana žila istý čas v Amerike, kde sa zoznámila aj s manželom. Napriek možnostiam ostať v zahraničí ju srdce ťahalo domov pod Tatry. „Chcela som ísť domov. Povedala som, že končím, že tam už nechcem byť,“ spomína na návrat. Dnes teda namiesto amerického sna žije ten náš – cez deň v práci na pošte v Ždiari, večer pri tvorbe, ktorá vyráža dych.
Páčil sa vám tento článok? Vaša podpora nám pomáha suplovať prácu úradov, byť v teréne a prinášať vám obsah, ktorý inde nenájdete. Vďaka vám môžeme pracovať efektívnejšie a nezávisle.
Podporiť nás môžete dvoma spôsobmi:
- Pozvite nás na virtuálnu kávu a čítajte bez reklám: Bez reklám – Spišiakoviny
- Pomôž udržať nezávislé správy: Podpora – Spišiakoviny
