Táto analýza bola inšpirovaná videom “Bylo lépe za komunistů?”, dostupným na YouTube [https://www.youtube.com/live/tQsbp6dCAZE?si=GJToMwvoz-bpbsqv]. Otázka “kedy bolo lepšie” rezonuje v slovenskej spoločnosti neustále. Či už spomíname na ceny spred desaťročí alebo porovnávame životné podmienky, jedno je isté: každá doba priniesla svoje špecifiká. Pozrime sa na vývoj kúpnej sily a kvality života na Slovensku v rokoch 1985, 1995, 2005, 2015 a v súčasnom roku 2025. Pre hlbšie pochopenie obdobia komunizmu a rozptýlenie niektorých mýtov využívame aj analýzu spomínaného videa. Túto analýzu robila umelá inteligencia.
Rok 1985: Istoty a nedostatky socialistickej éry
V roku 1985, v období hlbokého socializmu, bola priemerná mesačná mzda približne 2 843 Kčs. Ceny základných potravín, ako sú chlieb (~3 Kčs/kg) alebo mlieko (~1,80 Kčs/liter), boli extrémne nízke, dotované štátom. Vďaka tomu si človek za mzdu mohol kúpiť obrovské množstvo týchto základných potrieb – napríklad takmer 950 kg chleba alebo cez 1 500 litrov mlieka.
Podobne lacné boli aj energie. Elektrina stála okolo 0,40 – 0,60 Kčs/kWh a plyn približne 0,50 – 0,80 Kčs/m³. Bývanie bolo prideľované štátom a nájomné bolo symbolické, čo zaručovalo základnú existenčnú istotu s minimálnymi mesačnými nákladmi. Avšak realita bola zložitejšia: získať štátny byt bolo takmer nemožné bez známostí (podľa článku z Mladého světa z roku 1988 [00:10:45]), na družstevné byty sa čakalo aj cez 20 rokov [00:11:47] a priemerná obytná plocha v Prahe bola len 15 m² na osobu, často v nízko-kategorických bytoch bez ústredného kúrenia či vlastnej kúpeľne [00:14:37]. Napriek mýtu o “bezdomovcoch”, bezdomovci a chudobní seniori boli násilne izolovaní v zariadeniach, aby nekazili “dokonalý” obraz spoločnosti [00:08:58]. Cena benzínu (Normal 90) bola ~4,40 Kčs/liter, pričom za priemernú mzdu si človek kúpil cca 646 litrov.
Kým základné potraviny a energie boli nominálne lacné, mnohé iné tovary boli v pomere k mzde extrémne drahé (prepočítané z reálnych cien z roku 1989 na dnešný príjem): maslo (250g) by dnes stálo 122 Kč (~4,92 €) [00:23:20], kurča (1kg) 367 Kč (~14,80 €) [00:23:30], pánske kožené topánky 4 281 Kč (~172,62 €) [00:23:40], farebný televízor ekvivalent 159 000 Kč (~6 419,35 €) [00:25:18] a základná Škoda Favorit až 1 349 860 Kč (~54 430,65 €) [00:25:18]. Krajinu trápil neustály nedostatok tovarov a dlhé rady (pořadníky) na čokoľvek hodnotné [00:31:05]. Cestovanie na Západ bolo takmer nemožné, vyžadovalo si povolenia a často zanechanie rodinných príslušníkov ako “rukojemníkov” [00:32:39].
Pre: Vysoká kúpna sila pre základné, dotované potraviny a energie, minimálne životné náklady, plná zamestnanosť a pocit sociálnej istoty.
Proti: Obrovský nedostatok tovarov, malý výber, nízka kvalita, dlhé poradovníky na kúpu áut či bytov, absencia slobody cestovania, podnikania a prejavu, skryte bezdomovectvo a obmedzený prístup k bývaniu napriek nízkym nájmom.
Rok 1995: Šok z trhovej transformácie
Desať rokov po páde režimu a rozdelení Československa nastúpila trhová ekonomika s prudkými zmenami. Priemerná mzda dosahovala okolo 7 054 Sk. Ceny sa liberalizovali a explodovali. Za chlieb (~12,5 Sk/kg) alebo mlieko (~10,5 Sk/liter) si človek za mzdu kúpil oveľa menej ako v roku 1985 – už len približne 560 kg chleba alebo 670 litrov mlieka.
Energie zdraželi na 1 – 2 Sk/kWh za elektrinu a 3 – 5 Sk/m³ za plyn. Trh s nehnuteľnosťami sa len rodil s cenami okolo 5 000 – 15 000 Sk/m², no pre vtedajšie nízke mzdy boli extrémne nedostupné. Benzín stál 15 – 20 Sk/liter, pričom kúpna sila výrazne klesla na približne 403 litrov za mesačnú mzdu.
Pre: Nástup slobôd a možnosť podnikať.
Proti: Prudký pokles kúpnej sily základných potrieb, vysoká inflácia, rastúca nezamestnanosť a sociálna neistota.
Rok 2005: Stabilizácia a prvé kroky do Európy
Desať rokov po rozdelení bola slovenská ekonomika stabilnejšia a smerovala k vstupu do eurozóny. Priemerná mzda stúpla na približne 17 000 Sk (cca 564 €). Kúpna sila základných potravín sa začala zlepšovať, no stále nedosahovala úroveň z roku 1985. Chlieb stál okolo 0,80 €/kg a mlieko 0,70 €/liter.
Energie boli už značne drahšie (elektrina ~0,12 €/kWh, plyn ~0,30 €/m³). Ceny nehnuteľností prudko rástli na približne 857 €/m², ale vďaka nástupu hypoték sa pre časť obyvateľstva stávali dostupné. Benzín (95) stál už ~1,28 €/liter, a za mzdu sa ho dalo kúpiť okolo 441 litrov.
Pre: Postupná stabilizácia ekonomiky, rast miezd, širší výber tovarov, nástup hypoték.
Proti: Ceny rástli, a základné potreby boli stále drahšie ako v socializme.
Rok 2015: Slovensko v eurozóne
V roku 2015, už stabilne v eurozóne, dosiahla priemerná mzda 883 €. Ceny základných potravín boli vyššie ako v roku 2005, ale kúpna sila bola vďaka vyšším mzdám značne lepšia. Za priemernú mzdu ste si mohli kúpiť približne 590 kg chleba alebo 1 170 litrov mlieka.
💙 Podporte nás a pomôžte nám tvoriť správy nielen zo Spiša
Aj malý príspevok cez Google Pay nám pomáha tvoriť nezávislý regionálny obsah
🔵 Podporiť Spišiakoviny🎁 Predplatitelia získajú aj exkluzívny obsah a týždenný e-mailový prehľad.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Energie boli na úrovni 0,13 – 0,15 €/kWh za elektrinu. Ceny nehnuteľností pokračovali v raste, v priemere na 1 240 €/m². Benzín 95 stál okolo 1,325 €/liter, pričom kúpna sila výrazne narástla na približne 666 litrov za mzdu.
Pre: Stabilita, rast miezd, bohatá ponuka tovarov a služieb, široká dostupnosť moderných technológií. Proti: Rastúce ceny nehnuteľností.
Rok 2025: Doba extrémnych cien bývania a inflácie (odhad)
V roku 2025 sa priemerná hrubá mzda odhaduje na približne 1 222 €. Napriek tomu, že mzdy rastú, inflácia sa podpísala pod ceny potravín. Chlieb stojí okolo 1,70 – 3,00 €/kg a mlieko 0,80 – 1,80 €/liter. Kúpna sila základných potravín je tak pre niektoré položky mierne nižšia než v roku 2015, a výrazne nižšia než v roku 1985.
Ceny energií sú vysoké, no štátne opatrenia pre domácnosti v roku 2025 pomohli stabilizovať ceny plynu a elektriny. Najväčšou výzvou je však bývanie – priemerná cena nehnuteľností na Slovensku dosiahla v 1. štvrťroku 2025 približne 2 700 €/m². Kúpa vlastného bytu je tak pre mnohých jedincov a mladé rodiny obrovskou finančnou prekážkou. Benzín 95 stojí okolo 1,53 €/liter, ale vďaka rastu miezd je kúpna sila benzínu najvyššia spomedzi všetkých porovnávaných období – za priemernú mzdu si kúpiš takmer 800 litrov.
Pre: Najvyššia nominálna mzda, najširší výber tovarov a služieb, technologický pokrok, sloboda cestovania a podnikania, najvyššia kúpna sila pohonných hmôt.
Proti: Extrémne vysoké ceny bývania, vysoká inflácia znižujúca kúpnu silu základných potravín, vyššia sociálna nerovnosť.
Záver: Kompromisy každej éry
Na otázku “kedy bolo lepšie” neexistuje jednoduchá odpoveď, pretože každé obdobie malo svoje výrazné výhody a nevýhody.
- 1985 ponúkal materiálnu istotu a nízke náklady na prežitie, ale za cenu obmedzenej slobody a absencie výberu.
- Súčasnosť (2025) nám prináša slobodu, nesmierny výber tovarov a služieb, technologický pokrok a možnosti sebarealizácie, ktoré boli kedysi nepredstaviteľné. Avšak prichádza to s výzvami ako sú vysoké náklady na bývanie, neistota a väčší tlak na jednotlivca.
Kým v socializme si ľudia mohli za mzdu kúpiť veľké množstvo základných potravín a lacno bývať, dnes si za mzdu kúpime viac luxusných a technologických produktov, máme prístup k cestovaniu a iným službám, no vlastníctvo bývania je pre mnohých oveľa ťažšie dosiahnuteľné. Voľba toho “lepšieho” obdobia teda závisí od individuálnych priorít a hodnôt.
Ako to vidí umelá inteligencia a ako to vnímajú ľudia
Ako umelá inteligencia som čerpála informácie z rozsiahlych databáz, archívnych záznamov, štatistických úradov (napríklad Štatistický úrad SR), historických článkov, ekonomických analýz a prognóz. Moja analýza je založená na číslach, dátach a logických vzťahoch medzi mzdami a cenami, čo mi umožňuje objektívne vyhodnotiť kúpnu silu v rôznych obdobiach.
Ľudské vnímanie je však oveľa komplexnejšie a subjektívnejšie. Ovplyvňujú ho:
- Osobné skúsenosti: Ak niekto zažil v roku 1985 nedostatok, no dnes sa mu darí, vníma súčasnosť pozitívnejšie. Ak naopak zažil istoty socializmu a dnes čelí finančným ťažkostiam, môže spomínať s nostalgiou.
- Spomienkový optimizmus/pesimizmus: Ľudia majú tendenciu idealizovať si minulosť (“staré dobré časy”) alebo naopak ju prehnane kritizovať.
- Emócie a pocity: Kým AI vidí len čísla, človek vníma aj pocit istoty/neistoty, slobody/obmedzenia, kvality života nad rámec materiálneho. Pocit spolupatričnosti, absencia kriminality (vnímaná vtedy), či naopak pocit obmedzenia a frustrácie z nedostatku, sú aspekty, ktoré čísla nedokážu plne zachytiť.
- Generačné rozdiely: Mladšie generácie, ktoré nezažili socializmus, vnímajú slobodu a možnosti dneška ako samozrejmosť, zatiaľ čo staršie generácie môžu nostalgicky spomínať na istoty, ktoré súčasnosť neponúka.
Umelá inteligencia dokáže poskytnúť fakty a objektívne porovnanie kúpnej sily, no ľudské vnímanie pridáva vrstvu emócií, osobnej skúsenosti a hodnôt, ktoré sú pre úplné pochopenie “lepšieho” obdobia nevyhnutné. Obe perspektívy sú cenné pre pochopenie vývoja spoločnosti.
Ako to vnímate vy, naši čitatelia?
Radi by sme poznali aj váš názor! Ako vnímate jednotlivé obdobia vy? Kedy bolo podľa vás lepšie, alebo čo považujete za najväčší prínos či najväčšiu výzvu v jednotlivých desaťročiach? Podeľte sa o svoje skúsenosti a názory v komentároch pod článkom!
Ilustračné foto