Zástupcovia ambulantných lekárov navrhujú zaviesť do zákona konkrétnu percentuálnu spoluúčasť pacienta a jasne oddeliť bezplatnú základnú starostlivosť od pripoistenia. Reagujú tak na vyostrené politické kampane, ktoré požadujú zrušenie všetkých poplatkov v ambulanciách bez toho, aby riešili chýbajúce peniaze v systéme.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Slovenská lekárska komora (SLK), Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) a Asociácia súkromných lekárov SR (ASL SR) predložili svoj spoločný postoj po rokovaní v stredu 18. novembra 2026. Ambulancie podľa nich dlhodobo doplácajú na podfinancovanie zo strany štátu a politický boj okolo poplatkov iba zvyšuje napätie medzi pacientmi a zdravotníkmi.
Tri body, ktoré majú nastoliť poriadok
Lekárske združenia sformulovali tri základné požiadavky, ktoré považujú za prvý krok k systémovej zmene:
- Definovanie nároku pacienta: Zákon musí presne určiť rozsah základnej zdravotnej starostlivosti plne hradenej z verejného zdravotného poistenia a rozsah výkonov, ktoré patria do pripoistenia.
- Percentuálna spoluúčasť: Pacient by sa podieľal na nákladoch za zdravotnú starostlivosť presne stanoveným percentom.
- Ochrana zraniteľných skupín: Nové pravidlá musia nastaviť jasné ochranné mechanizmy pre sociálne slabších či zraniteľných obyvateľov.
Viceprezident SLK Karol Mičko pripomína, že bezplatné zdravotníctvo neznamená zdravotníctvo zadarmo. Odvoláva sa pritom na nález Ústavného súdu, podľa ktorého ústava umožňuje spoplatniť časť starostlivosti, ak podmienky presne zadefinuje zákon.
V ambulanciách chýba 600 miliónov eur
Hlavným koreňom sporu ostávajú peniaze. Všetky tri organizácie už v lete upozornili ministra zdravotníctva, že ambulantný sektor potrebuje dofinancovať sumou 600 miliónov eur. Podľa viceprezidenta SLK Roberta Vetráka mali tieto zdroje prísť zo zvýšených platieb za poistencov štátu, ktoré zaostávajú viac ako dvadsať rokov. Rezort však avizoval, že peniaze na takéto navýšenie nemá.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth zdôrazňuje, že samotný pacient nemôže niesť celú finančnú ťarchu. Sektor preto žiada diskusiu o viaczdrojovom financovaní.
Čo to v praxi znamená pre bežného občana
Z pohľadu pacienta v čakárni ide o citlivú tému s dvoma stranami mince. Súčasný stav mnohým ľuďom nevyhovuje – výška poplatkov za objednanie, administratívu či rôzne nadštandardné úkony sa líši od ambulancie k ambulancii a pacienti často netušia, kedy platia oprávnene a kedy nie. Zavedenie jednotných zákonných pravidiel by mohlo túto neprehľadnosť odstrániť.
Na druhej strane však pracujúci občania už dnes odvádzajú vysoké zdravotné odvody. Oficiálna percentuálna spoluúčasť by pre mnohých znamenala ďalšie priame výdavky z rodinného rozpočtu. Rozhodujúce preto bude, aké vysoké percento by štát navrhol, či zavedie ročné ochranné limity a koho presne zaradí medzi chránené skupiny.
Obavy o bezpečnosť v čakárňach
Zástupcovia lekárov zároveň ostro kritizujú rétoriku politických strán. Prezidentka ZAP Jaroslava Orosová upozorňuje, že zdravotníci nenesú zodpovednosť za ekonomický stav sektora, no čelia rastúcemu hnevu verejnosti.
„Často používajú zavádzajúce argumenty, pretože nie každá úhrada v ambulancii je nelegálna, a tým zvyšujú hnev voči zdravotníkom a napätie v spoločnosti. Obávam sa, že toto ich správanie a štvanie voči lekárom povedie k závažným bezpečnostným incidentom,“ uviedla Orosová.
Združenia plánujú v najbližšom období iniciovať spoločné stretnutie na Ministerstve zdravotníctva SR. Do prípravy legislatívy chcú zapojiť nielen štátneho regulátora, ale aj zástupcov pacientskych organizácií.
Aká je vaša skúsenosť v ambulanciách?
Stretávate sa u svojich lekárov s poplatkami a vedeli by ste si predstaviť oficiálnu spoluúčasť pacienta namiesto dnešného systému? Podeľte sa s nami o svoj pohľad v diskusii pod článkom.
Zdroj: Tlačová správa Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP)




