Farský Kostol Povýšenia svätého Kríža v Smižanoch prechádza rozsiahlou rekonštrukciou.
Ukončený interiérový archeologický výskum priniesol prekvapivé zistenia, ktoré posúvajú
históriu tohto miesta hlboko do minulosti. Výskumníci odhalili stopy osídlenia z deviateho
storočia, druhý vstup do svätyne a do podlahy ukryli odkaz, ktorý uzrie svetlo sveta najskôr o
sto rokov. Zaujímavosťou pre veriacich zostáva, že popri takto rozsiahlom výskume a obnove
v chráme naďalej plynule prebiehajú bohoslužby.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Stopy vedú hlboko do minulosti
Zistenia z výskumu ukázali, že priestor dnešného chrámu ukrýva podstatne viac historických
vrstiev, než sa pôvodne predpokladalo. Zásadný objav predstavuje potvrdenie osídlenia
lokality pred samotnou výstavbou chrámu.
„Jedným z najzaujímavejších zistení je, že pod úrovňami súvisiacimi so stredovekým
kostolom máme zachytené aj staršie osídlenie,“ uviedol pre Spišiakoviny archeológ Peter
Ďurica a pokračuje: „Máme zadokumentovanú vrstvu so sídliskovou keramikou, ktorú po
konzultácii s kolegami vieme rámcovo datovať do 9. storočia. V širšom kontexte to má svoje
rácio. Neďaleko Smižian sa nachádza významná archeologická lokalita Čingov, ktorá dokladá
intenzívne osídlenie tohto priestoru vo včasnom stredoveku.“
Odborníci zatiaľ nechcú robiť definitívne závery o presnom charaktere tohto osídlenia
priamo na mieste dnešného kostola, keďže potrebujú spracovať nálezový materiál a
vyhodnotiť jednotlivé vrstvy. „Už teraz však môžeme povedať, že miesto dnešného kostola
bolo človekom využívané niekoľko storočí pred výstavbou stredovekého chrámu. Pre
poznanie staršieho osídlenia tohto priestoru je to veľmi zaujímavý poznatok,“ doplnil
archeológ.
Skryté fresky, druhý portál a románsky kameň ako schod
Výskumníkov príjemne prekvapilo množstvo zachovaných pôvodných historických situácií.
Pri starších úpravách totiž robotníci niektoré vrstvy a konštrukcie len jednoducho prekryli
mladšími zásahmi.
„Vďaka tomu sa zachovali aj fragmenty staršej maliarskej výzdoby – fresiek. Ich presné
datovanie ani to, čo konkrétne znázorňujú, zatiaľ nechcem predbiehať. To si bude vyžadovať
podrobnejšie reštaurátorské a umelecko-historické vyhodnotenie. Už samotné potvrdenie
zachovanej staršej výmaľby je však dôležité, pretože nám ukazuje ďalšiu vrstvu vývoja
kostola, o ktorej sme doteraz vedeli len málo,“ vysvetľuje Peter Ďurica.
Mimoriadne cenným zistením je aj objav druhého portálu vo svätyni. Doteraz verejnosť
poznala najmä južný portál vedúci do lode kostola. „Výskum však potvrdil existenciu
ďalšieho vstupu priamo do priestoru svätyne. Jeho presné chronologické zaradenie bude
ešte predmetom ďalšieho vyhodnotenia. Takéto riešenie síce nie je na Spiši úplne ojedinelé, pre smižiansky kostol je to však nový a dôležitý poznatok. Pomáha nám lepšie pochopiť, ako
kostol v jednotlivých obdobiach fungoval, kadiaľ sa do jeho priestorov vstupovalo a ako sa
jeho dispozícia postupne menila,“ dodáva Ďurica.
Kostol počas stáročí prešiel viacerými stavebnými etapami, čo dokazujú zachytené staršie
úrovne podláh i výrazné navýšenie terénu. Archeológovia objavili aj ďalšie detaily, napríklad
kruhové vitráže s priemerom dvanásť centimetrov či nález gotického okna vo svätyni.
Unikátny príbeh skrýva aj ďalší cenný artefakt.
„Za veľmi pekný nález považujem aj fragment románskeho okna, ktorý bol druhotne použitý
ako schod pred južným portálom do lode kostola. Je to presne ten typ nálezu, na ktorom sa
dá dobre ukázať, ako sa pri prestavbách staršie architektonické články opätovne využívali.
Kameň, ktorý bol pôvodne súčasťou okna staršej stavebnej fázy, neskôr dostal úplne inú
funkciu – ľudia po ňom jednoducho vstupovali do kostola,“ priblížil archeológ. Počas
výskumu sa podarilo nájsť aj historickú mincu, konkrétne grajciar z roku 1762.
Tajomstvo časovej schránky pre rok 2126
Súčasťou obnovy bolo uloženie časovej schránky do podlahy kostola. Správca farnosti páter
Peter Lasota vysvetlil, že obsah odkazu zostane čiastočne záhadou.
„Obsah odkazu by som zatiaľ nechal trochu zahalený tajomstvom. Je určený predovšetkým
budúcim generáciám a schránka by sa mala otvoriť najskôr o sto rokov. Môžem len povedať,
že zachytáva dobu, v ktorej obnova kostola prebiehala, ľudí, ktorí pri nej stáli, aj našu snahu
zanechať ďalším generáciám autentickú stopu roku 2026. Súčasťou schránky je aj
korešpondencia s otcom biskupom Františkom Trstenským a za archeológiu originálny
výskumný denník s perom,“ uviedol páter Lasota.
Peter Ďurica objasnil, prečo zvolili práve tento predmet: „Pre archeológa totiž nie je dôležitý
iba predmet, ktorý nájde v zemi. Rovnako dôležité je zapísať, kde sa našiel, v akej vrstve, čo
sa nachádzalo okolo neho a ako sme danú situáciu v tom momente interpretovali. Bez
dokumentácie aj pekný nález veľmi rýchlo stratí svoj príbeh. Preto sme do časovej schránky
vložili originálny výskumný denník písaný atramentom a pero, ktorým bol vedený. Ten
denník je vlastne pamäťou celého výskumu.“
Podľa archeológa má tento krok aj hlbšiu symboliku. „My dnes odkrývame stopy ľudí, ktorína tomto mieste žili pred stovkami rokov, a snažíme sa z nich pochopiť ich príbeh. Možno raz, o niekoľko storočí, niekto otvorí túto schránku a bude sa podobným spôsobom pozerať na nás. Chcel som preto, aby tam nenašiel iba informáciu, že sa v roku 2026 uskutočnil archeologický výskum, ale aby dostal do rúk aj niečo, čo bolo jeho skutočnou súčasťou. Je v tom vlastne pekná kontinuita – my dnes dokumentujeme pamäť minulosti a zároveň sme vedome zanechali kúsok našej vlastnej pamäti budúcnosti,“ dodáva Ďurica s tým, že kópiu denníka si odborníci pre ďalšie spracovanie, samozrejme, archivovali.
Pamiatky ožijú v rozšírenej realite
Výsledky výskumu nezostanú zatvorené len v odborných dokumentáciách. Farnosť ich chce
moderným spôsobom priblížiť verejnosti.
„Táto myšlienka je už pomerne konkrétna. Po výmene dlažby chceme v kostole sprístupniť
AR aplikáciu, ktorá sa bude spúšťať prostredníctvom QR kódov. Návštevníci si tak budú môcť
pozrieť archeologické sondy, nálezy a situácie, ktoré po dokončení obnovy už nebudú
priamo viditeľné,“ objasňuje páter Lasota.
Projekt plánujú zrealizovať po ukončení výmeny podlahy, pravdepodobne v priebehu
budúceho roka. „Cieľom je, aby sa výsledky výskumu dali prezentovať moderne, ale zároveň
odborne a zrozumiteľne,“ dodáva správca farnosti.
Aktuálne sa pripravuje ďalšia fáza rekonštrukcie. „Po ukončení pamiatkových výskumov
bude nasledovať spracovanie ich výsledkov a tvorba projektovej dokumentácie k obnove
interiéru. Tá následne musí prejsť schvaľovacím procesom na Krajskom pamiatkovom úrade.
Až po odsúhlasení projektového riešenia budú môcť nasledovať ďalšie kroky samotnej
obnovy – výmena podlahy, riešenie vykurovania, povrchové úpravy, maľovanie a ďalšie
práce podľa schválenej dokumentácie,“ uzatvára páter Peter Lasota.
