Keď sa Spiš vzbúril proti maďarčine: 47 obcí napísalo odvážny list priamo cisárovi

Písal sa rok 1863. Zatiaľ čo v Martine sa rodila Matica slovenská, na Spiši prebiehal tichý, no o to dôležitejší boj o vlastnú identitu. Presne pred viac ako 160 rokmi sa spojilo 47 spišských obcí, aby spoločne povedali „nie“ násilnému zavádzaniu maďarčiny. Tento takmer zabudnutý dokument dokazuje, že naši predkovia neboli ticho, keď išlo o ich práva.

🔥 Najčítanejšie za 24 hodín

Dňa 2. februára 1863 odišiel zo Spiša dôležitý dokument smerujúci priamo do Viedne, do rúk cisára Františka Jozefa I. Išlo o takzvaný „Prosbopis“, v ktorom predstavitelia desiatok obcí žiadali jediné: aby mohli na úradoch, súdoch a v školách používať reč, ktorej rozumeli – slovenčinu.

Keď sa Spiš vzbúril proti maďarčine: 47 obcí napísalo odvážny list priamo cisárovi

O čo išlo našim predkom?

Ako vo svojej štúdii Politické dejiny Spiša uvádza historik Artur Patek, obdobie 60. rokov 19. storočia bolo časom politického uvoľnenia, ktoré Spišiaci využili na formulovanie svojich požiadaviek. Signatári protestovali proti tomu, aby sa úradným jazykom stala maďarčina, ktorej bežný ľud na Spiši nerozumel.

V petícii sa konkrétne dovolávali používania slovenčiny v župných úradoch, na súdoch a žiadali aj vyučovanie v materinskom jazyku na slávnom levočskom gymnáziu.

Zoznam odvážnych obcí

Je fascinujúce vidieť, ako sa dokázal Spiš v tej dobe spojiť. Pod petíciu sa podpísali obce z Horného i Dolného Spiša a dokonca aj tie, ktoré dnes ležia za hranicou v Poľsku.

Skontrolujte si, či je medzi nimi aj tá vaša. Pod prosbopis sa podpísali zástupcovia týchto obcí:

Hrabušice, Hnilec, Teplička, Spišský Štvrtok, Iliašovce, Smižany, Tomašovce, Letanovce, Viderník, Janovce, Hranovnica, Spišský Štiavnik, Hozelec, Filice, Gánovce, Švábovce, Batizovce, Mengusovce, Štola, Gerlachov, Lučivná, Nižná a Vyšná Šuňava, Buglovce, Spišský Hrhov, Rožkovce, Končany-Doľany, Nemešany, Klčov, Domaňovce, Jamník, Malý Slavkov, Reľov, Hágy, Spišská Stará Ves, Lysá nad Dunajcom, Matiašovce, Zálesie, Veľká a Malá Franková a Ždiar.

Zaujímavosťou je účasť mestečka Kacvín (dnes v Poľsku), za ktoré sa podpísali richtár Pavol Grehr a notár Juraj Hovantz.

Kde sa dokument nachádza dnes?

Tento cenný papier nie je stratený. Originál sa podarilo lokalizovať priamo v našom regióne. Dokument je bezpečne uložený v Štátnom archíve v Levoči, vo fonde Spišskej župy (škatuľa č. 138), kde slúži ako dôkaz občianskej odvahy našich pradedov.

Tento akt nám pripomína, že Spiš nebol len pasívnym regiónom. V dobe bez internetu sa dokázali richtári z desiatok dedín zorganizovať a spoločne hájiť záujmy svojich obyvateľov.

Zdroje a použitá literatúra:

Archívny prameň: Spišský archív v Levoči, fond Spišská župa, petícia slovenských obcí na Spiši, šk. 138, sign. 830/1863.
Odborná literatúra: PATEK, Artur: Politické dejiny Spiša v kontexte strednej Európy. In: Spiš v rokoch 1849 – 1918 (Najnovšie dejiny).
Spracovanie: Spolok Slovákov v Poľsku (výročie udalosti).

Podporte našu prácu

Páčia sa vám naše výlety do histórie Spiša? Tento obsah vzniká len vďaka vašej podpore, keďže suplujeme prácu inštitúcií pri propagácii regiónu. Pomôžte nám tvoriť viac takýchto článkov: