Ste v skupine o receptoch, no zrazu na vás vyskočí fotka detí pri hrobe. Alebo príspevok „Som slobodný otec, vychovávam dcéru sám.“ Text vás núti dať srdiečko, lajk alebo napísať „Amen“. Zaváhate. Cítite zvláštny tlak. Čo ak to neurobíte? Ste bezcitní? Práve ste sa stali terčom cynickej manipulácie nazývanej „engagement bait“. Oslovili sme Prezídium Polície, marketingových expertov, sociálnu pracovníčku a známeho lovca hoaxov, aby sme zistili, čo sa skrýva za touto vlnou citového vydierania.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Je to primitívne, ale funguje to
Možno si kladiete otázku, prečo by niekto zverejňoval fotku cudzieho hrobu v skupine „Jednoduché a rýchle recepty“. Odpoveď je chladný kalkul. Cieľom nie je úcta, ale oklamanie algoritmu.
Pre Spišiakoviny to bez servítky pomenoval Dávid Púchovský, zakladateľ projektu Hoaxy a podvody a bývalý administrátor policajných stránok.
„Áno, je to úplne bežná záležitosť, povedal by som, že až primitívna, lebo existuje už mnoho rokov. V istej podobe sa rôzne srdcevrúce výzvy šírili aj ako reťazové e-maily, teraz to prešlo na sociálne siete,“ vysvetľuje Púchovský.
Jeho slová potvrdzuje aj Oľga Minčičová, Ideamaker a Social Media Team Leader z poprednej marketingovej agentúry Visibility, ktorá sa pre Spišiakoviny pozrela na „technické“ pozadie. Podľa nej ide o cielenú techniku na „kŕmenie“ algoritmu.
„Algoritmus prirodzene zvýhodňuje príspevky s vysokou mierou interakcie. Keď správcovia stránok používajú manipulatívne výzvy typu ‚Napíš amen, ak súhlasíš,‘ nútia používateľov reagovať emocionálne. Často však používajú najsilnejšiu zbraň – strach. Operujú so stratégiou vyvolávania hrozieb, napríklad že keď nebudú reagovať, stane sa niečo zlé im alebo ich blízkym,“ vysvetľuje Minčičová.
A aký je konečný cieľ? Peniaze a propaganda. Oľga Minčičová upozorňuje, že takto vybudované stránky majú veľkú hodnotu: „Primárnym cieľom býva zvýšenie počtu sledovateľov. Takéto profily sa potom dajú ľahko speňažiť. Najčastejšie predajom celej stránky inému subjektu, ktorý ju využije na vlastnú propagandu alebo predaj výrobkov.“
Polícia varuje: Je to bezpečnostné riziko
To, čo vyzerá ako nevinná fotka, je v skutočnosti časovaná bomba. Potvrdilo nám to priamo Prezídium Policajného zboru. Ako pre Spišiakoviny uviedla hovorkyňa por. JUDr. Ing. Lea Vilhanová, tieto stránky sú bezpečnostným rizikom.
„Následne môže prísť k premenovaniu stránky a jej zneužitie na šírenie podvodov, alebo manipulatívneho obsahu. Takéto ‚nafarmené‘ profily sa stávajú bezpečnostným rizikom z hľadiska šírenia nepravdivých správ alebo podvodných konaní voči občanom,“ varuje Vilhanová.
Dávid Púchovský ide vo varovaní ešte ďalej. Podľa neho emotívnym obsahom často lákajú priamo zlodeji.
„Emotívnym obsahom nalákajú publikum a potom im môžu ponúkať podvodný obsah – či už manipuláciu verejnej mienky, alebo priamo finančné obohatenie. Môže pritom dochádzať aj k situáciám, že priamo v takýchto srdcevrúcich statusoch sa nachádza podvod vo forme podvodnej súťaže či falošnej zbierky,“ varuje Púchovský pre Spišiakoviny.
Prečo na to klikáme? Zneužívajú našu osamelosť
Nemusíte sa cítiť hlúpo, ak ste niekedy na takýto príspevok zareagovali. Ich autori presne vedia, na aké struny majú udrieť. Oslovili sme Mgr. Andreu Markovičovú, odbornú sociálnu pracovníčku a mediátorku. Tá pre Spišiakoviny vysvetlila, prečo sme voči tomu takí bezbranní a kto je najviac ohrozený.
Podľa nej sú najnáchylnejšie skupiny, ktoré hľadajú v online svete to, čo im v reálnom živote chýba – prijatie.
„Najmä seniori a osamelí ľudia, ktorí v online priestore hľadajú sociálny kontakt, spolupatričnosť alebo pocit zmyslu života. Títo ľudia čelia dlhodobému vylúčeniu a nedostatku dôvery v inštitúcie. Práve preto bývajú citlivejší na obsah, ktorý v nich vyvoláva silné emócie, ale aj pocit, že ‚robia dobro‘, ak zareagujú lajkom,“ vysvetľuje do hĺbky Markovičová.
Dodáva dôležitú vec – nie je to o hlúposti. „Za dôvodmi by som nehľadala to, že by boli menej rozumní, ale to, že ich potreba byť prijatí a videní je hlboká a silná. Vyplýva z prirodzenej primárnej potreby socializácie človeka.“
(Poznámka redakcie: K téme sme oslovili aj psychologičku Katarínu Slovákovú. Na jej odpovede aktuálne čakáme a po ich doručení ich do článku doplníme.)
Nebezpečný následok: Stávame sa citovo otupení
Najväčším rizikom tejto informačnej vojny o náš súcit je, že oň môžeme prísť. Sociálna pracovníčka Andrea Markovičová pre náš magazín upozorňuje na vážny spoločenský dopad – dehumanizáciu.
„Ak sa ľudia neustále stretávajú s manipulatívnymi príspevkami, ktoré predstierajú empatiu, dochádza k citovej otupenosti. V momente, keď sa utrpenie stane len ďalším obrázkom v toku príspevkov, tragédie prestávame vidieť a miznú v komunikačnom šume,“ varuje Markovičová.
Podľa nej sa z bolesti a chudoby stáva prostriedok populizmu. „Ak sa utrpenie stáva bežnou súčasťou online obsahu, aktéri nenápadne posúvajú hranice empatie a úcty. A to je nebezpečné nielen pre tých, ktorí sú v týchto príspevkoch zobrazovaní, ale aj pre nás všetkých ako spoločnosť.“
Čo robiť? Facebook to za nás nevyrieši
Všetci oslovení experti sa zhodujú v jednom: nereagovať. Každý váš lajk, srdiečko alebo komentár „Amen“ len prilieva olej do ohňa.
Polícia radí občanom prezieravosť a nahlasovanie.
Hovorkyňa Prezídie PZ, Lea Vilhanová, odporúča: „V prípade podozrenia, že stránka porušuje pravidlá komunity, ju každý môže nahlásiť priamo prevádzkovateľovi siete a zároveň zachovať obozretnosť.“
Zjednodušene povedané, polícia radí dve veci. Po prvé, ak na takýto obsah narazíte, nahláste ho priamo Facebooku (cez tlačidlo „nahlásiť príspevok“). Po druhé, buďte pri prezeraní sociálnych sietí vždy celkovo opatrní a nepovažujte každý obsah automaticky za pravdivý.
Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, ktorého hovorkyňa por. Ing. Jana Illésová pre Spišiakoviny doplnila radu pre rodičov: „Rodičia, kontrolujte svoje deti, sledujte, čo zdieľajú alebo čím sa zaoberajú, rozprávajte sa s nimi.“
Dávid Púchovský z projektu Hoaxy a podvody je však skeptickejší a pre čitateľov Spišiakovín má dôležitú radu – nespoliehajte sa len na Facebook.
„Takýto obsah by mal používateľ nahlásiť ako podvod, aj keď podľa nedávnych zistení agentúry Reuters spoločnosť Meta zasahuje voči veľmi malému percentu podvodných statusov,“ upozorňuje Púchovský.
Preto prichádza s iným riešením – musíme sa chrániť navzájom.
„Je dôležitejšie varovať svojich blízkych, najzraniteľnejších, ku ktorým sa môže podobný status dostať – poslať im ho, varovať ich, hovoriť o tom na rodinných stretnutiach. Netreba byť určite ticho,“ uzatvára Dávid Púchovský.
Nabudúce, keď uvidíte príspevok, ktorý si citovo vynucuje vašu reakciu, spomeňte si na to. Váš klik nepomáha osobe na obrázku. Pomáha podvodníkom.
