Pracovníci Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) v Spišskej Novej Vsi opäť dokázali, že ich práca je nenahraditeľná. Po nedávnom podnete zasahovali v obci Žehra, kde z nevyhovujúcich podmienok odobrali 15-ročného poníka. Zviera, ktoré nepoznalo nič iné, len život na reťazi, našlo dočasné útočisko a nádej na lepšiu budúcnosť v miestnej stanici pre zvieratá.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Bela: Príbeh poníka, ktorý si zaslúžil viac
Jej príbeh je taký smutný, ako sú tisíce ďalších po celom Slovensku. Pätnásťročná samica poníka menom Bela strávila časť svojho života v katastrofálnych podmienkach v časti Dobrá Vôľa, v obci Žehra. Ako informovala Štátna veterinárna a potravinová správa SR na svojom oficiálnom profile, „časť života žila priviazaná o lano, na priamom slnku a bez možnosti úkrytu.“
Zviera bolo chované v neregistrovanom zariadení, nebolo označené a jeho majiteľ nevedel preukázať jeho pôvod. Keď ho inšpektori konfrontovali s povinnosťami, ktoré starostlivosť o zviera zahŕňa, jednoducho oň stratil záujem.
Rýchly zásah a druhá šanca v Spišskej
Na základe podnetu vykonali pracovníci RVPS v Spišskej Novej Vsi na mieste kontrolu. Keďže náprava nevyhovujúceho stavu nebola možná, rozhodli o zhabaní zvieraťa. „RVPS v Spišskej Novej Vsi poníka zhabala,“ uvádza sa v oficiálnom stanovisku.
Pre Belu to bol začiatok novej kapitoly. Záchranári sa postarali o všetky potrebné doklady a previezli ju do bezpečia svojej stanice pre zvieratá v Spišskej Novej Vsi. Napriek ťažkému osudu je podľa nich Bela veľmi pokojnej povahy a momentálne čaká na nového, zodpovedného majiteľa, ktorý jej dopraje dôstojný život.
Verejnosť reaguje: Vlna súcitu a podpory
Príbeh Bely okamžite po zverejnení vyvolal na sociálnych sieťach silné emócie. V komentároch sa okamžite objavili desiatky reakcií plných súcitu, chvály, ale aj hnevu voči pôvodnému majiteľovi.
Mnohí vyjadrovali obdiv a úľavu. „Je nádherná,“ napísala Oľga. K nej sa pridala Mirka komentárom: „Úžasné, že sa zachránila, zlatíčko.“ Podobne to videl aj Ján: „Je krásna, určite bude mať lepšieho majiteľa.“
Veľká časť komentujúcich smerovala poďakovanie priamo záchranárom. „Ďakujem vám za vašu záchranu,“ uviedla Elen-Ajka. Stručne, no výstižne sa pridala aj Michaela jednoduchým: „Ďakujem.“ Objavila sa aj kritika voči nezodpovedným majiteľom. „Dobre ste urobili, každý debil chce akékoľvek zviera a potom sa nevie starať,“ nešetrila slovami Adela.
Netrvalo dlho a ľudia sa začali zaujímať o ďalší osud poníka. „Dobrý deň, prosím vás, je možné poníka odkúpiť/adoptovať? A za akých podmienok?“ pýtala sa Danka. Administrátor stránky ju obratom odkázal na Stanicu pre zvieratá RVPS v Spišskej Novej Vsi. Ďalší v komentároch označovali svojich známych s otázkou, či by sa jej neujali, čím sa okamžite začala neformálna snaha o nájdenie nového domova.
Zvuky nádeje: Cena za záchranu životov
Bela nie je v stanici sama. Spoločnosť jej robia desiatky ďalších zvierat, prevažne psov, z ktorých mnohé majú za sebou podobne krutý osud. Sú to zvieratá odobraté z nelegálnych množiarní, zanedbané či týrané. Sú často vystresované, ustráchané a potrebujú čas, aby opäť našli dôveru v človeka.
Táto záslužná činnosť so sebou prirodzene prináša aj sprievodné javy, ako je napríklad štekot. Zvuky, ktoré sa šíria z areálu, však nie sú len obyčajným hlukom. Sú to zvuky záchrany, liečenia a nádeje pre tých, ktorí sa sami brániť nemôžu. Sú soundtrackom druhých šancí.
Zamyslenie redakcie :
Príbeh poníka Bely nám pripomína, aká dôležitá je práca ľudí, ktorí sa venujú záchrane zvierat. Každé jedno zviera v stanici v Spišskej Novej Vsi má za sebou konkrétny osud. Pre obyvateľov v okolí môže byť spolužitie s takýmto zariadením náročné a vyžaduje si istú mieru tolerancie.
Príbeh Bely nám však kladie otázku: Akou cenou sme ochotní prispieť k záchrane živého tvora? Možno je to práve kúsok nášho pokoja a pochopenie, že zvuky, ktoré občas počujeme, nie sú len hlukom, ale hlasom nádeje.
