Ministerstvo financií predstavilo rozsiahly plán šetrenia, ktorého súčasťou je aj mimoriadne citlivý návrh – zrušenie viacerých dní pracovného pokoja. Podľa oficiálneho dokumentu by sa malo natrvalo zrušiť voľno na Deň Ústavy (1.9.) aj na Deň boja za slobodu a demokraciu (17.11.). Vláda si od kroku sľubuje prínos 230 miliónov eur, no verejnosť a satirická stránka Zomri reagovali okamžitou vlnou hnevu a sarkazmu, ktorá odhaľuje hlbokú priepasť medzi zámermi politikov a náladou v spoločnosti.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
„Nerušíme sviatky, len meníme ich definíciu“
V rámci tretieho konsolidačného balíka, ktorý má ozdraviť verejné financie, sa pod bodom 19 skrýva opatrenie s názvom „Úprava dní pracovného pokoja na podporu ekonomiky“. Vládny materiál v ňom navrhuje viacero zásadných zmien:
- Trvalé zrušenie dňa pracovného pokoja pre sviatky 1. september (Deň Ústavy SR) a 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu).
- Dočasné zrušenie dňa pracovného pokoja (len pre rok 2026) pre sviatky 6. január (Zjavenie Pána – Traja králi) a 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom).
- Zrušenie zákazu predaja počas sviatkov, čo by umožnilo obchodom byť otvorené počas všetkých sviatočných dní.
Vláda argumentuje tým, že Slovensko má po Rumunsku najvyšší počet sviatkov v EÚ (15) a tento krok by mal ekonomike priniesť 230 miliónov eur. Svoju snahu zhrnula do vety, ktorá sa okamžite stala terčom vtipov: „Nerušíme sviatky, ale už nebudú dňami pracovného pokoja.“
Internet vybuchol pre rušenie sviatkov. Odkaz vláde: „Slobodu a demokraciu si musíme opäť vybojovať sami!“
Reakcia verejnosti na seba nenechala dlho čakať. Satirická stránka Zomri zverejnila sériu mémov, ktoré návrh zosmiešnili. Obrázok Troch kráľov s odkazom „Volal Kamenický, že na Slovensko už chodiť nemusíme“ alebo meme s prezidentom a textom „Keď sa dozvieš, že na majákoch ku barberovi môžeš ísť aj na Troch kráľov“ sa stali virálnymi.
Diskusia pod príspevkami však už taká vtipná nebola. Tisíce komentárov odrážajú frustráciu a hnev občanov. Najviac rezonuje práve symbolický výber sviatkov. „Rušíme Deň víťazstva nad fašizmom a Deň boja za slobodu a demokraciu… neviem ako viac môžu ukázať, kde majú slobodu a demokraciu,“ napísala jedna z diskutujúcich. Ďalší sa pýta: „Kedy už konečne vyjde národ do ulíc?“
Mnohí poukazujú na údajnú dvojtvárnosť vlády. „Už sa zrazu môže predávať cez sviatky, keď chýbajú peniaze z DPH? Už to nie je nefér pre predavačky, ktoré nemôžu byť doma s rodinami?“ pýta sa komentujúci Slavomír. Ľudia tiež kritizujú, že vláda siaha na voľno bežných ľudí, zatiaľ čo o znižovaní vlastných platov či benefitov mlčí.
Opatrenie ako súčasť veľkého balíka
Návrh na úpravu sviatkov je len jedným z 22 opatrení v celkovom objeme 2,7 miliardy eur. Balík počíta aj so zmrazením platov pre väčšinu štátnych zamestnancov, zvýšením DPH na sladené nápoje a slané pochutiny či zvýšením zdravotných odvodov. Vláda tvrdí, že bez týchto krokov by Slovensku hrozila „grécka cesta“. Opatrenia ešte musí schváliť parlament.
Výber sviatkov, ktorých sa má zmena dotknúť, je viac než len ekonomická kalkulácia – je to politický odkaz. Zrušenie pracovného voľna na Deň Ústavy a najmä na 17. november, symbol Nežnej revolúcie, je pre veľkú časť verejnosti prekročením červenej čiary. Vláda týmto krokom stavia do protikladu ekonomickú nevyhnutnosť a historickú pamäť národa.
Kým ministerstvo financií vidí v číslach potenciálny zisk pre rozpočet, tisíce občanov v komentároch vidia aroganciu moci a útok na vlastné tradície a oddych. Sarkastické mémy zo Zomri a nahnevané reakcie sú tak dôležitým signálom, že spoločnosť nie je len súbor daňových poplatníkov, ale spoločenstvo, pre ktoré majú symboly a hodnoty stále význam. Otázkou zostáva, či si to uvedomujú aj tí, ktorí tento návrh predkladajú.
