Zvládni to, alebo „zomri“ (na križovatke)
Ach, tá naša drahá Spišská Nová Ves! Mesto, kde sa čas neriadi sekundami, ale počtom riskantných manévrov na kilometri. Mesto, kde zelená na semafore nie je výzva na plynulé pokračovanie v jazde, ale povel na prudké zrýchlenie a preverenie limitov vozidla aj tvojho vlastného pudu sebazáchovy. Veď predsa, kto by mal čas čakať? Život je krátky a cesty dlhé, no nie?
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
A hovorí sa, že jazda na červenú je tu pomaly národný šport. Kto by už len čakal dlhšie ako desať sekúnd na semafore? To je predsa strata drahocenného času, ktorý môžeme využiť na… no, na čokoľvek, len nie na čakanie! Veď predsa, kým tí pomalí slimáci na zelenú ledva zaradia, my už sme dávno za križovatkou. Štatistiky sú len pre smoliarov, pravda?
Zvládni to, alebo zomri (na križovatke)
Priznajme si to, jazdiť v Spišskej, to nie je len tak. To je umenie. Obzvlášť, ak sa snažíš dostať zo sídliska Západ I smerom do centra. Tu sa nejedná o jazdu, ale o prežitie. Musíš si vybrať správny okamih, zatvoriť oči, modliť sa k všetkým svätým dopravnej polícii a dúfať, že to auto od Smižian, ktoré letí predpisovou rýchlosťou (haha, predpisovou), ťa minie o ten povestný milimeter. Alebo vychádzanie od laboratórií na Radlinského! To je hotová ruleta. Tá mierna zákruta, autá, ktoré sa zjavujú z ničoho nič… Ak idú „predpisovo“, máš nádej. Ak idú po spišskonovovesky, priprav si závet.
A čo taká Iliašovská? Zaparkované autá tvoria umeleckú inštaláciu „Slepá ulička“. Musíš sa pomaly vyštverať do stredu cesty, aby si vôbec zistil, či sa nejaká tá plechovka na štyroch kolesách nerúti priamo na teba. Ale kto by na také detaily myslel, keď je čas drahý a cieľ ďaleko?
Sídlisko – (nie) pretekárska dráha, ale skôr slalom
Samostatnou kapitolou je jazda po sídlisku. Tu sa nehráme na predpisy, ale na tetris s autami. Všetci predsa vieme, že parkovanie v Spišskej je olympijská disciplína, kde sa autá menia na abstraktné sochy s názvom „Ako sa vojde, tak to tam šupnem“. Medzi týmito štvorkolesovými umeleckými dielami, ktoré občas blokujú aj výhľad na vlastnú budúcnosť, sa potom snažíme prepliesť. A napriek tomu sa nájdu šoféri, ktorí si myslia, že sídlisko je skratka na diaľnicu D1 a do križovatiek, ktoré sú kvôli zaparkovaným autám neprehľadné ako myšlienky po troch borovičkách, vlietavajú „300“. Samozrejme, kolízne situácie sú potom rovnako bežné ako ranná káva. Najhoršie je to pri kotolni na Strojníckej 1. Tam sa už dá rovno postaviť pamätník spišskonovoveským hrdinom rýchlosti. Ale veď čo, hlavne že sme prvý, že? Že sme rýchlejší ako tí pomalí, čo rešpektujú pravidla.
Kategória „Lepič na zadku“ a iné skvosty
A nezabudnime na tú zvláštnu kategóriu šoférov v obci či meste, ktorí sa na teba nalepia tak blízko, že máš pocit, akoby ste boli manželia v posteli . Keď potom za značkou „koniec obce“ dupneš na plyn, aby si sa konečne nadýchol, ich 1.1 liter motor sa chystá vyskočiť spod kapoty, a ty ich už len vidíš v spätnom zrkadle, ako sa pomaly, ale isto strácajú v diaľke, lebo ich auto na teba jednoducho nestačí.
A potom je tu ešte tá druhá kategória – majstri predbiehania. Tí idú tiež v obci centimeter za tebou, no keď za značkou „koniec obce“ dupneš na plyn, oni pretlačia podlahu až do asfaltu, len aby ťa za každú cenu predbehli. Pre nich je 50 km/h pre dôchodcov! Oni sú rýchli, oni sú odvážni, oni sú… no, len dúfajme, že sa všetci vrátime domov.
Realita na ceste – tragédie a štatistiky
Včera na Slovensku znovu niekoľko tragických dopravných nehôd. Ale to je len štatistika, no nie? To sa nás predsa netýka! My sme tí nesmrteľní, tí, čo majú deväť životov ako mačka. My sme tí, čo sa ponáhľame, lebo máme na práci nesmierne dôležité veci, ako napríklad prísť o dve minúty skôr na nákup, alebo o tri minúty skôr k televízii.
Výzva pre teba: Vrátiš sa domov?
Prekvapivo, väčšina z nás sa domov chce vrátiť. Chceme sa vrátiť k rodinám, k priateľom, k svojim životom. A na to stačí jedna jednoduchá vec: jazdiť opatrne. Nie drzopádne, nie odvážne, nie extrémne rýchlo. Len opatrne.
Pretože tá najväčšia odvaha na ceste nie je v tom, ako rýchlo letíš, ale v tom, že si dostatočne rozumný na to, aby si sa bezpečne dostal tam, kam potrebuješ. A hlavne, aby si sa bezpečne vrátil domov.
Tak čo, prijímaš túto výzvu? Budeš tým, kto sa vráti domov, alebo tým, kto si myslí, že ho štatistiky nedoženú? Voľba je na tebe.
Ako to vidíte vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti a názory v komentároch!
