Krutá realita pre slovenské rodiny: Chudoba najviac dolieha na deti a neúplné domácnosti
BRATISLAVA – Riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia čelilo na Slovensku v roku 2024 vyše 980-tisíc ľudí, čo predstavuje 18,3 % populácie. Ukazujú to najnovšie dáta zo zisťovania EU SILC 2024, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR. Hoci sa tempo rastu spomaľuje, počet ohrozených ľudí od roku 2020 neustále stúpa a prehlbujú sa priepastné regionálne rozdiely.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Podľa rozsiahlej publikácie Štatistického úradu SR ide o medziročný nárast o 0,7 percentuálneho bodu, čo v absolútnom vyjadrení znamená o viac ako 37-tisíc osôb viac v porovnaní s rokom 2023. Tento negatívny trend pretrváva od roku 2020, kedy sa skončilo obdobie klesajúceho podielu ohrozených obyvateľov.
Hlavný ukazovateľ, známy ako AROPE, sa skladá z troch hlavných zložiek: príjmovej chudoby, závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie a veľmi nízkej intenzity práce. Práve príjmová chudoba je na Slovensku najrozšírenejším problémom – týkala sa 14,5 % populácie, teda viac ako 778-tisíc obyvateľov. Hranica rizika príjmovej chudoby bola pre jednočlennú domácnosť stanovená na necelých 509 eur mesačne.
Deti a neúplné rodiny v najväčšom ohrození
Alarmujúce sú najmä dáta týkajúce sa najmladšej generácie. Deti vo veku do 17 rokov boli chudobou a sociálnym vylúčením ohrozené výrazne viac ako dospelí. Miera rizika u nich dosiahla až 22,6 %, čo je 1,2-násobne viac ako priemer celej populácie. Naopak, najmenej ohrození boli seniori nad 65 rokov (12,8 %).
Kľúčovým faktorom je typ domácnosti. Najdramatickejšia situácia je v neúplných rodinách. V domácnostiach s jedným rodičom a aspoň jedným závislým dieťaťom čelilo riziku chudoby alebo vylúčenia až 37,8 % osôb. Podobne zraniteľné sú aj viacdetné rodiny – pri dvoch dospelých s tromi a viac deťmi to bolo 32,7 %. Vo všeobecnosti platí, že domácnosti so závislými deťmi sú ohrozené 1,3-krát viac ako tie bezdetné.
Priepasť medzi západom a východom sa prehlbuje
Publikácia potvrdzuje dlhodobý problém výrazných regionálnych rozdielov. Kým v Bratislavskom kraji bolo ohrozených len 8,6 % obyvateľov, v Prešovskom kraji to bolo až 28,0 % – teda viac ako trojnásobok. Nad celoslovenským priemerom sa ocitli aj Košický (23,3 %), Banskobystrický (23,1 %) a Nitriansky kraj (19,4 %).
Tieto disparity sú viditeľné aj pri meraní príjmovej nerovnosti. V Prešovskom kraji bol príjem pätiny najbohatších obyvateľov až 4-krát vyšší ako príjem pätiny najchudobnejších (ukazovateľ S80/S20). Naopak, najnižšia nerovnosť bola v Trenčianskom kraji (pomer 2,6).
Čo znamená materiálna núdza v praxi?
Závažná materiálna a sociálna deprivácia sa v roku 2024 týkala 7,6 % obyvateľov, čo je takmer 408-tisíc ľudí. Aj tento ukazovateľ od roku 2022 rastie.
Čo si títo ľudia nemôžu dovoliť?
- Dovolenka: Tretina domácností (33,4 %) si nemôže dovoliť ísť raz ročne na týždňovú dovolenku mimo domu.
- Nečakané výdavky: Viac ako 28 % domácností by nedokázalo čeliť neočakávaným finančným výdavkom.
- Nábytok: Nahradiť opotrebovaný nábytok novým je problém pre 23,3 % domácností.
Špeciálny modul zameraný na deti ukázal, že až 14,3 % detí do 15 rokov trpelo v roku 2024 materiálnou depriváciou, čo je nárast oproti roku 2021. Až 10,7 % domácností s deťmi si nemohlo dovoliť udržiavať doma primerané teplo, čo je výrazný nárast oproti 6,1 % v roku 2021.
Úloha štátu a výhľad do budúcnosti
Dáta jasne ukazujú, akú kľúčovú úlohu zohrávajú sociálne transfery. Bez nich by sa miera rizika príjmovej chudoby na Slovensku vyšplhala z 14,5 % až na 46,9 %. Obzvlášť kritické je to pre seniorov, kde by bez dôchodkov bolo ohrozených viac ako 84 % z nich.
Slovensko sa v rámci Akčného plánu Európskeho piliera sociálnych práv zaviazalo do roku 2030 znížiť počet osôb v riziku chudoby o 80-tisíc oproti roku 2019. Súčasný trend však ukazuje, že dosiahnutie tohto cieľa bude predstavovať značnú výzvu
Podrobné údaje si viete pozrieť v oficiálnej publikácii Štatistického úradu SR: „Chudoba a sociálne vylúčenie na Slovensku (Výstupy zo zisťovania EU SILC 2024)“.
Ilustračné foto
