Z kopca odpadkov sa stáva plnohodnotný prírodný biotop. V spolupráci so Správou Národného parku Slovenský raj vzniká na uzatvorenej časti skládky Kúdelník projekt, ktorý nemá v rámci rekultivácií skládok v Európe obdobu. Redakcia Spišiakoviny oslovila priamo riaditeľa správy národného parku, Ing. Tomáša Dražila, PhD., aby nám priblížil detaily tejto premeny.
🔥 Najčítanejšie za 24 hodín
Projekt vznikol ako reakcia na rozširovanie skládky. Keďže nová etapa Kúdelníka zaberá pôvodné prírodné plochy, ochranári prišli s podmienkou, ktorá vráti prírode to, čo jej človek vzal.
Ako vznikla myšlienka „kvitnúcej skládky“?
Zaujímalo nás, či išlo o iniciatívu investora, alebo o podnet zvonku. Podľa Tomáša Dražila išlo o výsledok schvaľovacieho procesu:
„Spoločnosť prevádzkujúca skládku Kúdeľník si na úrad životného prostredia podala zámer na otvorenie novej časti skládky. Keďže na tomto mieste bola pôvodná lúka, ktorá sa zničí, Správa NP Slovenský raj navrhla riešenie obnovy biotopu takej istej pôvodnej lúky na tej časti skládky, kde sa odpad prestal sypať a ktorá sa bude uzatvárať.“
Viac ako len zelený kopec
Bežná rekultivácia sa zvyčajne sústredí len na technické uzatvorenie a následné zatrávnenie priemyselnou zmesou. Projekt na Spiši je však radikálne odlišný svojou druhovou pestrosťou.
Metóda presádzania: Drny namiesto čistého osiva
Jednou z najzaujímavejších techník, ktoré sa na Kúdelníku použijú, je prenos celých kusov zeme z okolitej prírody priamo na teleso skládky. Ide o takzvané drny.
💡 Vysvetlenie redakcie: Čo je to „drn“?
Kvôli podobnosti názvov si to mnohí pletú, ale pozor – nejde o lietajúce drony. Drn je kus vrchnej vrstvy pôdy (približne 10 – 15 cm), ktorý je husto prerastený koreňmi trávy a bylín. Predstavte si to ako „prírodný koberec“ alebo „krajec živej zeme“, ktorý odborníci vyrežú na zdravej lúke a následne ho položia na povrch skládky. Tento kus obsahuje nielen rastliny, ale aj pôvodné semená a dôležité mikroorganizmy, ktoré sa zo svojho nového miesta začnú prirodzene šíriť do okolia.
Ing. Tomáš Dražil k tejto metóde dodáva:
„V samotnom oseve skládky dominuje samozrejme štandardná predpísaná trávnatá zmes. Je to preto, aby sa trávny porast na strmých svahoch skládky čo najskôr zapojil a nedochádzalo k erózii. Ako ďalšia z metód obnovy pôvodnej lúky sa použije prenos celých drnov zo susediacej pôvodnej lúky a doslova presadenie na skládku. Od tejto metódy si sľubujeme, že naozaj bude východiskom šírenia domácich lokálnych druhov v novom priestore rekultivovanej skládky.“
Budúcnosť a monitoring: Čo bude o 10 rokov?
Premena skládky na lúku nie je jednorazová záležitosť. Vyžaduje si precízny vedecký dohľad a špecifickú starostlivosť.
„Monitoring bude trvať 10 rokov, až vtedy očakávame, že vznikne plnohodnotná pôvodná lúka. Vykonáva sa na sérii fixovaných plôch veľkosti 5×5 metrov, kde sa zaznamenajú všetky rastliny. Dôležité je pravidelné vyhodnotenie, ako sa lúčny porast na skládke blíži originálnej druhovo bohatej lúke. Kosiť sa má dvakrát ročne, nie viac, aby sa čo najviac imitovali prirodzené podmienky.“
Podľa riaditeľa Dražila ide o nepochybný precedens. Či sa tento postup stane štandardom pre celé Slovensko, ukáže čas a ochota investorov spolupracovať s ochranou prírody. Jedno je však isté – Spišská Nová Ves sa vďaka tomuto riešeniu stáva príkladom, ako vrátiť život aj na tie najviac zmenené miesta v krajine.
