Vládne ticho. Poslanci sedia v laviciach v očakávaní. Predseda parlamentu (primátor) otvára schôdzu a hovori : “Dnes sa bude hlasovať o…” Ruky sa zdvíhajú, v sále sa ozýva “áno”, “nie”, “áno”, “nie”… Ale medzi nimi sa objavujú aj šedé zóny. Ruky, ktoré sa nehýbu. Poslanci, ktorí sa zdržali hlasovania.

Voda v prútenom koši?

Predstavte si študenta, ktorý sa pri tabuli zdrží odpovede. Alebo lekára, ktorý po vyšetrení povie: “Prepáč, kamo, neviem, čo ti je, zdržím sa odpovede.” Alebo hasiča, ktorý sa pri požiari zdrží zásahu, lebo si nie je istý, čím bude hasiť. Znie to absurdne, však?

A predsa sa to deje v parlamente na mestskom zastupiteľstve. Poslanci sa zdržujú hlasovania o dôležitých veciach, ktoré ovplyvňujú životy ľudí.

Prečo? Dôvody sú rôzne. Niekedy sa poslanec nechce znepriateliť s žiadnou stranou. Alebo sa mu nechce riskovať hnev voličov. Alebo sa jednoducho bojí zodpovednosti.

Zbabelosť v prestrojení?

Možnosť zdržať sa hlasovania je ako falošná istota. Je to maska pre nerozhodnosť, strach a zbabelosť. Poslanci, ktorí sa takto správajú, sa vzdávajú svojho poslania a preto by nemali byť ďalej poslancami.

Preč s neutralitou!

Je čas zbaviť sa tejto “neutrálnej” možnosti. V parlamente/zastupiteľstve by mali mať slovo len jasné postoje. Áno, alebo nie. Za, alebo proti. Žiadne zdržanie sa, žiadne schovávanie sa za šedú zónu.

Súhlasíte? Napíšte do komentára, čo si o tom myslíte. Je zdržanie sa hlasovania zbabelosťou, alebo zodpovednosťou?

Bonus:

• Poslanec, ktorý sa zdrží hlasovania, je ako ten, kto príde na futbalový zápas a fandí obom tímom.

• Zdržanie sa hlasovania je ako povedať “Možno áno, možno nie, uvidíme.” A to v politike nestačí.

• Politika je o ťažkých rozhodnutiach. A poslanci by sa im nemali vyhýbať.

P.S.: Nezabudnite, že aj váš hlas má váhu. V nasledujúcich voľbách si vyberte tých, ktorí sa neboja jasne vyjadriť svoj postoj.